Láska a pozitívna rezonancia: Kľúč k trvalému vzťahu?
Zistite, ako zdieľaná radosť, vzájomná dôvera a neverbálna komunikácia posilňujú partnerský vzťah a vedú k hlbšej a trvalejšej láske.
Nový výskum v oblasti psychológie naznačuje, že páry, ktoré zdieľajú pozitívne emócie a prežívajú tzv. pozitívnu rezonanciu, majú väčšiu šancu na dlhodobú a naplnenú lásku. Štúdia analyzovala dáta od dlhoročných manželov a potvrdila prepojenie medzi pozitívnou rezonanciou a trvalou láskou.
Pozitívna rezonancia je definovaná ako zdieľaná skúsenosť pozitívnych emócií medzi dvoma alebo viacerými ľuďmi. Vzniká, keď sa ľudia spoja spôsobom, ktorý podporuje vrúcnosť, dôveru a pocit zdieľaného ľudstva. Tento stav sa prejavuje neverbálnou synchronizáciou, ako sú zhodné výrazy tváre, koordinovaná reč tela a harmonizovaný tón hlasu.
K pozitívnej rezonancii môže dôjsť počas bežných interakcií – napríklad pri zdieľanom smiechu, vzájomnom očnom kontakte alebo úprimnom rozhovore. Predpokladá sa, že vyvoláva uvoľňovanie neurochemikálií, ako je oxytocín, ktorý pomáha posilňovať sociálne väzby. Časté zážitky pozitívnej rezonancie môžu časom podporiť emocionálnu pohodu a dokonca aj fyzické zdravie. Hoci sa často študuje v romantických kontextoch, pozitívna rezonancia sa môže vyskytnúť aj v priateľstvách, rodinných interakciách a dokonca aj pri krátkych stretnutiach s cudzími ľuďmi.
Autorka štúdie Jocelyn Lai a jej kolegovia sa zamerali na zistenie, či je pozitívna rezonancia medzi romantickými partnermi spojená s prejavmi lásky. Konkrétne sa snažili zistiť, či páry, ktoré zažívajú častejšiu pozitívnu rezonanciu, tiež vykazujú alebo prejavujú viac lásky. Výskumníci tiež predpokladali, že zmeny v pozitívnej rezonancii v priebehu času budú spojené so zmenami v momentálnych prejavoch lásky.
Komentár redakcie: Hoci štúdia prináša cenné poznatky o vzťahu medzi láskou a pozitívnou rezonanciou, je dôležité poznamenať, že na odhad lásky aj pozitívnej rezonancie boli použité rovnaké videá, čo otvára otázku, či ich možno považovať za nezávislé pozorovania. Je možné, že aspoň časť hláseného spojenia pramení zo skutočnosti, že odhady lásky a pozitívnej rezonancie pochádzajú z rovnakých videí.
Vedci analyzovali dáta z dlhodobej štúdie manželskej spokojnosti a kvality vzťahu. Účastníkmi bolo 148 heterosexuálnych párov stredného a staršieho veku, ktorí boli naverbovaní z oblasti San Francisco Bay Area v rokoch 1989 až 1990. Manželia mali v priemere 54 rokov a manželky medzi 52 a 53 rokmi. Páry boli zosobášené v priemere 30 rokov.
V pôvodnej štúdii páry navštívili laboratórium a zapojili sa do 15-minútového rozhovoru o manželskom konflikte. K tomu došlo počas dvoch sedení s časovým odstupom. Približne 1,5 roka po prvej návšteve vyplnili dotazník, v ktorom si vybrali prídavné mená, ktoré opisovali ich manžela/manželku. Počas rozhovorov boli účastníci videozáznamovaní a nosili elektrokardiografické zariadenie na monitorovanie srdcovej aktivity.
Výskumníci analyzovali tieto videá, aby posúdili úroveň pozitívnej rezonancie každého páru. Zamerali sa na spoločne prežívaný a vyjadrovaný pozitívny afekt, fyziologickú väzbu v srdcovej frekvencii a behaviorálne podnety, ako je tón hlasu a výrazy tváre. Stavová láska bola odhadnutá z neverbálnych podnetov zobrazených v synchronizácii počas krátkych segmentov rozhovorov. Rys lásky – stabilnejšia forma – bol odhadnutý pomocou hodnotení pomocou prídavných mien súvisiacich s láskou a celkovej frekvencie synchronizovaných neverbálnych podnetov počas rozhovorov.
Výsledky ukázali, že páry, ktoré vykazovali vyššiu úroveň pozitívnej rezonancie, mali tendenciu prejavovať väčší rys lásky. Inými slovami, páry, ktoré zdieľali viac pozitívnej emocionálnej synchronicity, boli tiež odhadnuté, že sa navzájom viac milujú v stabilnom, trvalom zmysle. Okrem toho, momenty zvýšenej pozitívnej rezonancie v rámci rozhovorov boli spojené s vyššou úrovňou stavovej lásky a naopak.
„Výsledky ponúkajú prvý empirický základ pre teoretické tvrdenie, že pozitívna rezonancia odráža stavovú lásku a predpovedá rys lásky. Keďže výskumníci pokračujú v pokroku empirickej práce o pozitívnej rezonancii, teraz majú základ na prezentáciu tohto dôkazu ako tiež pokroku v vede o láske,“ uzavreli autori štúdie.
