Láska a rodičia: Ako ovplyvňuje zasahovanie do vzťahov detí rodinné puto?

Vstup rodičov do ľúbostného života dospelých detí môže narušiť vzájomné vzťahy. Nový výskum naznačuje, že snaha rodičov ovplyvniť partnera dieťaťa môže mať negatívny dopad na rodinnú dynamiku.

Dospelí potomkovia sa často obracajú na svojich rodičov pre emocionálnu podporu pri budovaní vlastných romantických vzťahov. Nová štúdia publikovaná v časopise Communication Research však naznačuje, že keď sa rodičia pokúšajú ovplyvniť ľúbostný život svojho dieťaťa – či už pomocou alebo prekážaním – môže to ovplyvniť stabilitu ich vzťahu s týmto dieťaťom.

Výskum zistil, že podporné aj prekážajúce správanie rodičov bolo spojené s pocitmi turbulencie vo vzťahu rodič-dieťa, čiastočne prostredníctvom tónu ich rozhovorov o romantickom partnerovi dieťaťa. Vplyv týchto prejavov správania však závisel od toho, ako otvorená je rodina zvyčajne v komunikácii a ako veľmi si dieťa cení názor rodiča.

Štúdiu uskutočnili Paul Schrodt a Emily Stager z Texas Christian University. Výskum stavia na teórii relačnej turbulencie, rámci, ktorý vysvetľuje, ako neistota a medziľudský vplyv môžu ovplyvniť komunikáciu a emocionálnu stabilitu počas životných prechodov. Hoci bola teória pôvodne vyvinutá na štúdium romantických partnerov, autori ju aplikovali na vzťahy rodič-dieťa počas ranej dospelosti – obdobia, keď sa deti často usilujú o väčšiu nezávislosť a zároveň sa spoliehajú na svojich rodičov.

Komentár redakcie: Zistenia štúdie potvrdzujú, že zasahovanie do vzťahov dospelých detí je riskantné. Hoci rodičia majú často najlepšie úmysly, ich snaha o kontrolu môže viesť k odcudzeniu a narušeniu rodinných vzťahov. Otvorená komunikácia a rešpektovanie autonómie dieťaťa sú kľúčové pre udržanie zdravého vzťahu.

Predchádzajúci výskum ukázal, že rodičia sa často snažia ovplyvniť, s kým ich deti randia. Niektorí podporujú tieto vzťahy pozývaním partnerov na rodinné udalosti alebo poskytovaním rád, zatiaľ čo iní používajú vinu, tlak alebo manipuláciu, aby ich odradili. Toto správanie môže formovať nielen romantický vzťah dieťaťa, ale aj emocionálnu dynamiku medzi rodičom a dieťaťom. Schrodt a Stager sa rozhodli preskúmať, ako sa tento vplyv prejavuje cez optiku teórie relačnej turbulencie.

„Náš záujem o túto tému pramení z mojej vlastnej osobnej skúsenosti ako otca dvoch dospelých synov, ktorý sa orientoval v rôznych druhoch rozhovorov o tom, s kým chodia, a zo skúsenosti mojej spoluautorky ako mladej dospelej dcéry, ktorá sa minulý rok vydala, ale zažila niekoľko náročných rozhovorov s vlastnými rodičmi počas randenia s budúcim manželom,“ vysvetlil Schrodt, profesor Philip J. & Cheryl C. Burguières na Katedre komunikačných štúdií.

„Emily Stager bola mojou študentkou v magisterskom programe a táto práca pochádza z našej spolupráce na jej magisterskej práci. Spoločne sme si všimli, že teória relačnej turbulencie bola vyvinutá a aplikovaná predovšetkým na komunikáciu romantických partnerov a skúsenosti s turbulenciou v ich vlastných romantických vzťahoch, a preto sme sa snažili rozšíriť teóriu skúmaním toho, či účasť rodičov v romantických vzťahoch ich mladých dospelých detí vyvoláva porovnateľné úrovne turbulencie vo vzťahu rodič-dieťa.“

Na uskutočnenie štúdie výskumníci naverbovali 264 účastníkov vysokej školy vo veku od 18 do 24 rokov, ktorí boli v súčasnosti zapojení do romantického vzťahu. Väčšina účastníkov sa identifikovala ako belosi, heterosexuáli a ženy. Každý človek vyplnil online prieskum, v ktorom sa pýtali na ich romantický vzťah, ich vzťah s jedným rodičom (buď matkou alebo otcom, vybraným náhodne) a na to, ako tento rodič buď podporoval, alebo zasahoval do romantického vzťahu. Prieskum tiež požiadal účastníkov, aby opísali, aké pozitívne alebo negatívne boli ich nedávne rozhovory s rodičom o romantickom partnerovi, a aby ohodnotili, aký chaotický alebo stabilný sa im v súčasnosti zdá ich vzťah s rodičom.

Výskumníci použili dobre zavedené psychologické škály a štatistické modelovanie na analýzu výsledkov. Zasahovanie rodičov sa meralo pomocou vyjadrení ako „Môj rodič mi sťažuje plánovanie času s mojím partnerom“, zatiaľ čo uľahčovanie rodičov zahŕňalo vyjadrenia ako „Môj rodič mi pomáha riešiť konflikty s mojím partnerom.“ Relačná turbulencia sa merala na základe súhlasu účastníkov s výrazmi ako „chaotický“ alebo „turbulentný“ na opísanie ich súčasného vzťahu s rodičom.

Zistenia odhalili, že zasahovanie aj uľahčovanie priamo súviseli s relačnou turbulenciou, ale v opačných smeroch. Keď rodičia zasahovali do romantického vzťahu, dieťa s väčšou pravdepodobnosťou hlásilo napätý alebo chaotický vzťah s týmto rodičom. Keď rodičia podporovali vzťah, dieťa s väčšou pravdepodobnosťou hlásilo hladký a stabilný vzťah s rodičom.

Tieto asociácie boli čiastočne vysvetlené aj tónom ich rozhovorov. Zasahovanie súviselo s negatívnejšími rozhovormi o partnerovi, ktoré následne súviseli s väčšou turbulenciou. Uľahčovanie súviselo s pozitívnejšími rozhovormi, ktoré boli spojené s menšou turbulenciou.

Inými slovami, emocionálny tón diskusií medzi rodičom a dieťaťom o romantickom partnerovi dieťaťa zrejme pomohol vysvetliť, prečo účasť rodiča – či už užitočná alebo nie – môže zmeniť emocionálnu klímu ich vlastného vzťahu s dieťaťom.

„Zasahovanie rodiča do romantického vzťahu dieťaťa môže zvýšiť turbulenciu vo vzťahu rodič-dieťa tým, že vytvára negatívnejšie rozhovory o romantickom partnerovi dieťaťa, zatiaľ čo uľahčovanie rodiča môže znížiť turbulenciu vo vzťahu rodič-dieťa tým, že vytvára pozitívnejšie rozhovory medzi rodičom a dieťaťom o romantickom partnerovi dieťaťa,“ povedal Schrodt pre PsyPost.

Ale príbeh sa tu neskončil. Výskumníci tiež chceli vedieť, kedy sú tieto účinky silnejšie alebo slabšie. Pozreli sa na dva faktory, ktoré by mohli formovať vplyv účasti rodičov: ako veľmi rodina podporovala otvorené rozhovory (nazývané „konverzačná orientácia“) a ako veľmi si dieťa cenilo názor rodiča na vzťah.

Výsledky ukázali, že v rodinách s nízkou úrovňou otvorenej komunikácie malo zasahovanie rodičov silnejší negatívny vplyv na vzťah rodič-dieťa, najmä keď dieťa prikladalo veľký význam názoru rodiča. Naopak, v rodinách, ktoré zvyčajne viedli otvorené a časté rozhovory o osobných záležitostiach, sa zdalo, že zasahovanie rodiča nepoškodilo vzťah až tak veľmi – pravdepodobne preto, že otvorená komunikácia vybudovala základ dôvery a odolnosti.

Podobný vzor sa objavil aj pri uľahčovaní. V rodinách s nízkou konverzačnou orientáciou, keď si dieťa cenilo názor rodiča, mala podpora od rodiča najsilnejší pozitívny vplyv na vzťah rodič-dieťa. Ale vo vysoko konverzačne orientovaných rodinách, podpora od rodiča v skutočnosti predpovedala väčšiu turbulenciu – ak si dieťa vysoko cenilo názor rodiča. Výskumníci špekulovali, že v týchto rodinách by sa neustála podpora mohla javiť ako vtieravá alebo príliš angažovaná, najmä počas životnej etapy, keď sa dieťa snaží presadzovať autonómiu.

„Priame asociácie medzi oboma formami účasti rodičov (t. j. zasahovanie a uľahčovanie) a turbulenciou vo vzťahu rodič-dieťa závisia od konverzačnej orientácie rodiny (alebo od toho, ako otvorená je rodinná komunikačná atmosféra vo všeobecnosti) a od toho, ako veľmi si dieťa cení názor rodiča na ich romantické partnerstvo,“ vysvetlil Schrodt. „Konkrétne, rodičia, ktorí zasahujú do romantického vzťahu svojho dieťaťa, ale robia tak v kontexte minulých rodinných rozhovorov, ktoré sú otvorené a úprimné, v podstate zmierňujú škodu, ktorá môže vzniknúť ich vlastnému vzťahu s dieťaťom v dôsledku ich účasti.“

„Podobne, vo vysoko konverzačne orientovaných rodinách, uľahčovanie rodičov nepriamo predpovedá turbulenciu pre mladých dospelých, ktorí si necenia názor svojho rodiča, ale pozitívne predpovedá turbulenciu pre mladých dospelých, ktorí si vysoko cenia názor svojho rodiča. Vidíme, že konverzačná orientácia vytvára určitý súbor noriem pre rodinné interakcie, ktoré môžu byť pozitívne alebo negatívne porušené, keď rodičia, ktorí sa zvyčajne (alebo nezvyčajne) zapájajú do otvorených diskusií so svojimi deťmi na rôzne témy, prejavia osobitný záujem o rozprávanie a pokúšajú sa ovplyvniť romantický vzťah svojho dieťaťa.“

„V podstate sme zistili, že uľahčovanie rodičov vo vysoko konverzačne orientovaných rodinách môže byť buď negatívne, alebo pozitívne spojené s turbulenciou vo vzťahu rodič-dieťa v závislosti od toho, či si dieťa cení názor rodiča na svoje romantické partnerstvo,“ pokračoval Schrodt. „Najmä rodičia z vysoko konverzačne orientovaných rodín, ktorí sa pokúšajú podporovať a uľahčovať romantické partnerstvo svojho dieťaťa, môžu zažiť niečo ako bumerangový efekt, kde pozornosť, prebiehajúce rozhovory a pokusy o vplyv, ktoré venujú vzťahu svojho dieťaťa, môžu byť interpretované ako vtieravé a/alebo kontrolujúce, čo vedie k pocitu chaosu a nestability, ktorý podkopáva druh vzťahu, ktorý chce mať dieťa so svojimi rodičmi.“

Autori však upozorňujú, že ich vzorka nemusí odrážať skúsenosti všetkých rodín. Účastníci boli väčšinou belošky, heterosexuálky, študentky vysokých škôl, čo obmedzuje, ako široko sa dajú výsledky aplikovať. Budúci výskum by mohol preskúmať, ako sa táto dynamika prejavuje v rozmanitejších populáciách, vrátane rodín s rôznymi kultúrnymi hodnotami alebo sexuálnymi orientáciami.

Okrem toho, hoci štúdia merala vnímanie účastníkov o správaní ich rodičov a dynamike vzťahov, nezahŕňala perspektívy rodičov ani príspevky partnera. Štúdia bola tiež prierezová, čo znamená, že zachytila momentku v čase namiesto sledovania zmien počas dlhšieho obdobia. Tieto obmedzenia sťažujú vyvodzovanie pevných záverov o tom, ako sa táto dynamika vyvíja alebo navzájom ovplyvňuje.

Napriek týmto obmedzeniam výskum ponúka okno do toho, ako rozhovory o romantických partneroch formujú vzťahy rodič-dieťa počas kľúčovej fázy života. Ukazuje tiež, ako rodinné komunikačné vzorce a individuálne postoje môžu ovplyvniť, či účasť rodičov pomáha alebo poškodzuje toto puto.

„Naším primárnym dlhodobým cieľom pre tento výskum je pokračovať v rozširovaní rozsahu vzťahov, na ktoré sa dá aplikovať teória relačnej turbulencie,“ povedal Schrodt. „Ako som uviedol vyššie, historicky bola táto teória vyvinutá a používaná na vysvetlenie prechodov a komunikácie v romantických vzťahoch, ale naša práca tu a ďalšie nedávne práce v našej oblasti začali aplikovať a testovať tézy teórie vo vzťahoch rodič-dieťa a v iných sociálnych a rodinných kontextoch.“

Štúdia „Relačná turbulencia dospelých s rodičmi ako funkcia účasti rodičov v ich romantickom vzťahu: Analýza podmieneného procesu“ bola publikovaná online 14. júna 2025.