Láska na prvý pohľad? Štúdia odhaľuje, že hlas, vôňa a pohyb sú rovnako dôležité ako vzhľad

Nový výskum preukázal, že fyzická príťažlivosť nie je len o kráse. Hlas, vôňa a spôsob pohybu hrajú kľúčovú úlohu pri formovaní našich sympatií.

Fyzická príťažlivosť je oveľa zložitejšia, než sa na prvý pohľad zdá. Nová štúdia publikovaná v British Journal of Psychology odhalila, že okrem vzhľadu zohrávajú pri výbere partnera dôležitú úlohu aj hlas, vôňa a spôsob pohybu. Vedci zistili, že príťažlivosť je komplexná kombinácia spoločných vlastností, osobných preferencií a jemných neverbálnych signálov, ktoré presahujú rámec čŕt tváre.

Výskumníci sa zamerali na hodnotenie atraktivity na základe tváre, hlasu, pohybu tela a vône. Hoci sa objavili určité zhodné vzorce, veľká časť toho, čo robí niekoho atraktívnym, sa líšila v závislosti od jednotlivca.

Tradičný výskum atraktivity sa sústreďoval predovšetkým na tváre, pričom identifikoval široké preferencie pre rysy ako symetria tváre, priemernosť a sexuálny dimorfizmus. Tieto vzorce boli interpretované ako ukazovatele biologickej zdatnosti. Príťažlivosť je však v skutočnom svete zriedka obmedzená len na fotografiu. Ľudia komunikujú prostredníctvom hlasu, tela a dokonca aj telesného pachu, čo všetko môže prispievať k tomu, ako sú vnímaní.

Komentár redakcie: Štúdia poukazuje na komplexnosť príťažlivosti, pričom okrem vzhľadu zdôrazňuje dôležitosť hlasu, vône a pohybu. Zistenia naznačujú, že príťažlivosť je ovplyvnená nielen univerzálnymi preferenciami, ale aj osobnou kompatibilitou a kontextom interakcie.

Výskumníci sa snažili presunúť za toto úzke zameranie preskúmaním viacerých neverbálnych podnetov súčasne. Chceli tiež pochopiť, či sú vzorce príťažlivosti skutočne univerzálne, alebo sú formované osobnou kompatibilitou. Zaujímalo ich najmä to, či sa hodnotenia rovnakého pohlavia – ktoré sú zvyčajne platonickejšie – líšia od hodnotení opačného pohlavia, ktoré sú ovplyvnené výberom partnera.

Do výskumu zapojili 61 mladých dospelých ako „neverbálnych agentov“. Tí poskytovali rôzne zmyslové podnety na hodnotenie. Ďalších 71 mladých dospelých slúžilo ako „vnímatelia“, ktorí tieto podnety hodnotili. Skupina agentov zahŕňala mužov aj ženy, ktorí boli fotografovaní, nahrávaní pri rozprávaní, filmovaní pri neutrálnom výraze a požiadaní o poskytnutie vzoriek telesného pachu nosením podložiek zbierajúcich pot pod pazuchami počas cvičenia. Cieľom bolo zachytiť informácie prostredníctvom štyroch zmyslových kanálov: zrak (fotografie a video), zvuk (hlas), pohyb (video) a čuch (telesný pach).

Vnímatelia hodnotili osem agentov (vyvážený mix mužov a žien) naprieč týmito modalitami. Každá modalita bola prezentovaná samostatne, aby sa zabránilo vzájomnému ovplyvňovaniu dojmov. Napríklad, vnímatelia čuchali vzorky pachu izolovane a neskôr im boli ukázané tiché videá alebo počuli hlasové nahrávky. Každý podnet hodnotili na sedembodovej škále atraktivity, spolu s otázkami o emocionálnych dojmoch a iných subjektívnych reakciách. Pre túto štúdiu však boli analyzované iba hodnotenia atraktivity.

Vedci použili pokročilé štatistické modelovanie na preskúmanie troch hlavných otázok: Po prvé, líšia sa rôzne modality v tom, ako sú vnímané ako atraktívne? Po druhé, sú niektoré modality nadbytočné – to znamená, že ak niekto považuje hlas za atraktívny, predpovedá to, že považuje za atraktívnu aj tvár? Po tretie, prevládajú v hodnoteniach atraktivity bežné alebo osobné preferencie a líši sa to medzi interakciami rovnakého a opačného pohlavia?

Vo všeobecnosti vedci zistili, že multimodálne podnety – videá so synchronizovaným zvukom – boli hodnotené ako najatraktívnejšie, čo naznačuje, že bohatšie a dynamickejšie vstupy poskytujú priaznivejšie dojmy. Na druhom konci škály boli podnety telesného pachu hodnotené v priemere ako najmenej atraktívne. Tvár, hlas a tiché videá sa umiestnili v strede.

Rozdiely v skóre atraktivity medzi modalitami boli relatívne malé. Najväčší rozdiel pozorovaný medzi dvoma modalitami bol menší ako jeden bod na sedembodovej škále. To naznačuje, že hoci ľudia majú mierne preferencie pre určité typy vstupov, žiadny jediný kanál nedominuje v oblasti atraktivity.

Existovali aj dôkazy o tom, že niektoré modality niesli redundantné informácie. Napríklad, ľudia, ktorí boli hodnotení ako atraktívni na základe svojho hlasu, boli často hodnotení ako atraktívni aj na základe svojho vzhľadu. Tento vzorec platil pre hodnotenia opačného aj rovnakého pohlavia.

Najsilnejšie asociácie boli medzi tvárou a hlasom, zatiaľ čo najslabšie boli medzi telesným pachom a fotografiou. Atraktívnosť telesného pachu však vykazovala konzistentné pozitívne spojenie s tým, ako sa niekto pohyboval – čo naznačuje, že dynamickejšie podnety, ako je vôňa a pohyb, môžu odrážať prekrývajúce sa vlastnosti, ako je zdravie alebo hormonálny stav.

Zaujímavé je, že štúdia tiež odhalila, že váha osobných preferencií sa líšila podľa kontextu. Keď ľudia hodnotili jedincov opačného pohlavia, rozdiely v hodnoteniach mohli byť rovnako vysvetlené vlastnosťami hodnotenej osoby (bežné preferencie) a samotného hodnotiaceho (osobné preferencie).

Naopak, keď účastníci hodnotili jedincov rovnakého pohlavia, rozdiely boli silnejšie ovplyvnené osobnými preferenciami. To naznačuje, že v interakciách rovnakého pohlavia, ktoré sú zvyčajne platonickejšie, môže zohrávať subjektívna kompatibilita väčšiu úlohu ako všeobecne uznávané vlastnosti.

Toto zistenie podporuje myšlienku, že atraktívnosť slúži viacerým funkciám. Zatiaľ čo tradičné teórie sa zameriavajú na výber partnera, vedci tvrdia, že atraktívnosť ovplyvňuje aj širšie sociálne výsledky, ako je vytváranie priateľstiev, súdržnosť tímu alebo všeobecná obľúbenosť. Predchádzajúce štúdie ukázali, že atraktívni ľudia sú často hodnotení ako dôveryhodnejší, inteligentnejší a sociálne kompetentnejší – jav známy ako halo efekt. Tieto dojmy môžu formovať interakcie v mnohých sociálnych oblastiach, nielen v romantických.

Výskum sa komplexne pozrel na rôzne neverbálne podnety, ale nie je bez obmedzení. Všetci účastníci boli mladí dospelí v dobrom zdravotnom stave a štúdia bola vykonaná v kontrolovanom laboratórnom prostredí. Tieto obmedzenia obmedzujú, ako sú výsledky zovšeobecniteľné na iné vekové skupiny, zdravotné stavy alebo naturalistickejšie sociálne kontexty.

Výskumníci sa tiež zamerali na izolované dojmy skôr ako na interakcie, takže zostáva nejasné, ako sa tieto neverbálne podnety prejavujú v prebiehajúcich vzťahoch. Budúci výskum by mohol preskúmať, ako sa dynamické dojmy menia v priebehu času, alebo preskúmať, ako spoločná príťažlivosť ovplyvňuje sociálne väzby v reálnom svete.

Ďalším obmedzením bolo, že štúdia nemerala, ako atraktívnosť súvisí s behaviorálnymi výsledkami. Hoci boli určité vlastnosti hodnotené ako atraktívne, vedci neskúmali, či tieto vlastnosti viedli k väčšej spolupráci, priateľstvu alebo romantickému záujmu v skutočných interakciách. Riešenie tejto medzery by mohlo pomôcť objasniť funkčné dôsledky preferencií riadených vnímateľom.

Výskumníci tiež poukázali na potrebu ďalšieho skúmania špecifických zložiek pohybu a vône, ktoré prispievajú k atraktívnosti. Napríklad, budúce štúdie by mohli použiť bodové svetelné displeje na izoláciu štýlu pohybu alebo analyzovať vzorky pachu na chemické zloženie.

Štúdia „Príťažlivosť v každom zmysle: Ako nás vzhľad, hlas, pohyb a vôňa priťahujú k budúcim milencom a priateľom“ bola autorsky spracovaná Annett Schirmerovou, Marcelom Franzom, Leou Krismannovou, Vanessou Nöringovou, Marlen Grosseovou, Mehmetom Mahmutom a Ilonou Croyovou.