Ľavicový blok si v Nórsku tesne udržal moc: Støre zostáva premiérom
Po spočítaní 99 percent hlasov získala skupina ľavicových strán 87 kresiel, zatiaľ čo pravicové strany obsadili 82 kresiel. Premiér Støre tak môže pokračovať vo funkcii.
Ľavicový blok v Nórsku, vedený súčasným premiérom Jonasom Gahrom Størem, si v pondelňajších parlamentných voľbách s tesným náskokom piatich kresiel udržal moc. Takmer všetky hlasy sú už spočítané.
Po zverejnení prvých odhadov výsledkov malo päť „červeno-zelených“ strán – Støreho Labouristická strana, Strana stredu, Zelení, Socialistická ľavica a Červená strana – získať 87 kresiel oproti 82 kreslám opozičných pravicových strán. Neskôr sa tieto čísla upravili na 88 a 81, ale nakoniec sa vrátili k pôvodnej projekcii.
Líderka Konzervatívnej strany Erna Solbergová a líderka Strany pokroku Sylvi Listhaugová už Støremu telefonovali, aby uznal porážku, informovala televízia TV2.
„Mám dobrý pocit. Mali sme dobrú volebnú kampaň,“ povedal Støre svojim podporovateľom krátko pred zverejnením prvých výsledkov.
Komentár redakcie: Tesné víťazstvo ľavicového bloku v Nórsku naznačuje pokračujúcu polarizáciu nórskej politiky. Hoci si súčasný premiér Støre udržal moc, bude musieť čeliť výzvam pri vytváraní stabilnej koalície vzhľadom na rozdiely medzi jednotlivými ľavicovými stranami. Posilnenie Strany pokroku, najmä medzi mladými voličmi, ukazuje na rastúci vplyv pravicových populistických nálad v krajine.
Støre, ktorý je pri moci od roku 2021, by mal pokračovať ako predseda menšinovej vlády, čo je v Škandinávii bežné.
Jeho Labouristická strana sa umiestnila na prvom mieste s približne 28 percentami hlasov.
Ak sa tieto čísla potvrdia, Labouristická strana bude potrebovať podporu ďalších štyroch ľavicových strán, ktoré sú rozdelené v mnohých otázkach, aby získala väčšinu na schválenie legislatívy a rozpočtu.
Tri menšie strany v červeno-zelenej skupine, Zelení, Socialistická ľavica a Červená strana, by mali získať kľúčový 4-percentný podiel hlasov, čo je hranica potrebná na vstup do parlamentu. To je kľúčový prvok pre celkové víťazstvo ľavicového bloku.
Na pravici získala populistická Strana pokroku vedená Listhaugovou 24 percent hlasov – obrovský skok o 12 percent v porovnaní s výsledkom z roku 2021, zatiaľ čo Konzervatívna strana vedená bývalou premiérkou Solbergovou si pohoršila o 6 percent a získala len 14 percent hlasov.
Strana pokroku, posilnená mladšími voličmi, najmä mužmi, sa stala vedúcou opozičnou silou a predbehla Konzervatívnu stranu Solbergovej.
„Chceme pokračovať ako doteraz, míňať viac a udržiavať veľmi vysoké dane bez toho, aby sme za naše peniaze dostali viac ako susedné krajiny, alebo chceme prevziať kontrolu a zastaviť plytvanie?“ povedala líderka Strany pokroku Sylvi Listhaugová pre televíziu TV2.
Centristická Liberálna strana (Venstre), ktorá podporuje Solbergovú ako premiérku, získala 3,6 percenta hlasov, čo znamená, že by sa nekvalifikovala na zastúpenie v parlamente.
Podiel hlasov Labouristickej strany vo výške 28 percent, čo je o 1,9 bodu viac ako v roku 2021, predstavuje solídny výsledok pre vládnucu stranu.
Strana stredu si pohoršila o 7,8 percentuálneho bodu v porovnaní s výsledkom z roku 2021, čo bol historicky silný výkon pre agrárnu stranu skeptickú voči EÚ.
Výsledok bol zverejnený Nórskym riaditeľstvom volieb o 21:00 v pondelok večer, keď sa zatvorili volebné miestnosti v celej krajine.
Volebná kampaň v bohatej krajine s 5,6 miliónmi obyvateľov sa zameriavala najmä na domáce otázky, ako je kúpna sila, nerovnosť, verejné služby a dane.
Niekoľko desiatok bohatých Nórov v posledných rokoch utieklo do Švajčiarska, aby sa vyhli dani z majetku, a oba bloky sa stretli v názoroch na to, či túto daň zachovať alebo zrušiť.
„Ľudí skutočne znepokojuje ich každodenná situácia v ich osobnej ekonomike, ako sa vyrovnať s rastúcimi cenami,“ povedal Støre novinárom po tom, čo odovzdal svoj hlas so svojou manželkou na škole v Oslo skôr v ten istý deň.
Nóri odovzdávali svoje hlasy vo volebných miestnostiach počas celého dňa, pričom rekordných 1,9 milióna ľudí hlasovalo vopred medzi 11. augustom a 5. septembrom.
Hlasy odovzdané vopred, ktoré sa podľa nórskeho práva môžu spočítať pred zatvorením volebných miestností, sa používajú ako základ pre prvotnú projekciu výsledkov.
