Lavrov: Rusko už nemá záujem o prímerie na Ukrajine, trvá na vyriešení "hlavných príčin konfliktu"
Lavrov odmietol iniciatívy o prímerí, pričom zdôraznil, že Rusko sa nechce opakovať v situáciách z minulosti, kde rokovania po začiatku invázie v roku 2022 neviedli k žiadnemu pokroku.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov potvrdil, že Moskva momentálne nemá záujem o rokovania a dosiahnutie prímeria na Ukrajine. Podľa jeho vyjadrení je potrebné najprv vyriešiť "hlavné príčiny" vojny.
Lavrov označil americkú snahu o 30-dňové prímerie za taktiku typu "poďme mať prímerie a uvidíme". Zdôraznil, že je potrebné najskôr vyriešiť "hlavné príčiny" konfliktu.
"Už sme v týchto príbehoch boli, už to nechceme," povedal Lavrov s odkazom na neúspešné rokovania medzi Moskvou a Ukrajinou po začatí rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.
Návrh na úplné prímerie predložil v marci americký prezident Donald Trump. Ukrajina s ním okamžite súhlasila a iniciatívu podporili aj európski spojenci Kyjeva.
Komentár redakcie: Lavrovove vyjadrenia naznačujú, že Rusko zostáva neústupné vo svojich požiadavkách a momentálne nepovažuje prímerie za prioritu. Zameriava sa skôr na dosiahnutie svojich cieľov prostredníctvom pokračujúcich vojenských operácií.
Rusko opakovane odmietlo, čo vyvrcholilo telefonátom medzi Trumpom a Vladimirom Putinom 19. mája, počas ktorého ruský prezident opäť odmietol návrh a namiesto toho trval na rokovaniach o "memorande týkajúcom sa potenciálnej budúcej mierovej zmluvy".
Trump informoval európskych lídrov o obsahu telefonátu a povedal im, že Putin nie je pripravený na mier na Ukrajine, pretože verí, že vo vojne vyhráva, informoval Wall Street Journal 22. mája.
Tie isté európske hlavy štátov boli vraj "prekvapené", že Trump bol "relatívne spokojný" s tým, čo počul od Putina, uviedol Axios 20. mája.
Počas rozhovoru so študentmi na ruskej univerzite Lavrov obvinil aj európskych lídrov, vrátane francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, britského premiéra Keira Starmera a predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, z toho, že tlačia na Trumpa, aby sprísnil sankcie proti Rusku.
Rusko iniciovalo mierové rozhovory s Ukrajinou, ktoré sa konali 16. mája, po tom, čo Moskva odmietla výzvy Ukrajiny a jej spojencov na okamžité prímerie.
Rozhovory boli vo veľkej miere neúspešné. Rusko oznámilo, že jeho delegáciu budú tvoriť úradníci nižšej úrovne na čele s Putinovým poradcom Vladimirom Medinským. Moskva zopakovala maximalistické požiadavky, vrátane toho, aby Ukrajina akceptovala stratu Krymu a štyroch východných regiónov.
Putin sa nezúčastnil na mierových rokovaniach v Istanbule 16. mája, a to aj napriek pozvaniu od prezidenta Volodymyra Zelenského na osobné stretnutie.
Lavrov bol tiež neprítomný na mierových rokovaniach, čo signalizovalo neochotu Ruska dosiahnuť pokrok v istanbulských rokovaniach.
