Liečba ADHD u dospelých môže znížiť potrebu antidepresív, naznačuje rozsiahla štúdia

Rozsiahla fínska štúdia prináša dôkazy, že dospelí s diagnózou poruchy pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) často znižujú užívanie antidepresív po začatí liečby ADHD. Zistenia naznačujú, že správna diagnostika a liečba ADHD môže znížiť potrebu iných psychiatrických liekov.

ADHD, neurologický stav prejavujúci sa nepozornosťou, hyperaktivitou a impulzívnosťou, často pretrváva do dospelosti a môže byť nesprávne diagnostikovaný, obzvlášť ak sa jeho symptómy prekrývajú s poruchami nálady. Mnohí dospelí s ADHD uvádzajú dlhodobé problémy so sústredením, dokončovaním úloh alebo reguláciou emócií, ktoré môžu byť nesprávne interpretované ako depresia alebo úzkosť.

Liečba ADHD zvyčajne zahŕňa lieky, ako sú stimulanty (metylfenidát, amfetamíny) alebo non-stimulanty (atomoxetín, guanfacín). Tieto lieky cielia na hlavné symptómy ADHD a zlepšujú fungovanie v práci, škole a vzťahoch.

Výskumný tím zistil, že ADHD je často diagnostikované až po rokoch liečby iných psychiatrických alebo fyzických symptómov. Kvôli častému súbežnému výskytu ADHD s depresiou a úzkosťou môže dôjsť k nesprávnej diagnóze alebo úplnému prehliadnutiu ADHD. Pacienti tak môžu dostávať antidepresíva alebo lieky proti úzkosti skôr, ako je identifikovaná základná príčina – ADHD.

Komentár redakcie: Táto rozsiahla štúdia z Fínska prináša cenné poznatky o prepojení medzi liečbou ADHD a užívaním iných liekov, obzvlášť antidepresív. Zdôrazňuje dôležitosť správnej diagnostiky ADHD a poukazuje na to, že u mnohých dospelých môže byť základom problémov s depresiou a úzkosťou nediagnostikované ADHD. Zistenia naznačujú, že cielenejšia liečba ADHD môže viesť k zníženiu potreby iných psychiatrických liekov a zlepšeniu celkovej kvality života pacientov.

Štúdia sledovala, ako liečba ADHD ovplyvňuje užívanie iných liekov (psychiatrických aj nepsychiatrických) a či liečba ADHD vedie k zmenám v týchto vzorcoch.

Vedúca autorka štúdie, Tuire Prami z Oriola, zdôraznila, že vo Fínsku prebieha verejná diskusia o náraste diagnóz ADHD a užívaní liekov na ADHD. Vďaka rozsiahlym národným registrom mali vedci možnosť preskúmať tento jav. Cieľom bolo zistiť, ako boli pacienti s ADHD liečení pred diagnózou a aké lieky užívali po stanovení diagnózy, a porovnať tieto zistenia s kontrolnou skupinou.

Výskumníci analyzovali údaje z fínskych národných registrov a identifikovali osoby, ktorým bola diagnostikovaná ADHD v rokoch 2015 až 2020. Použili údaje o predpisoch, diagnostické kódy a záznamy o refundáciách na potvrdenie diagnózy ADHD. Štúdia zahŕňala deti aj dospelých, pričom osobitná pozornosť bola venovaná dospelým kvôli vyššej miere užívania psychiatrických liekov.

Pre každého pacienta s ADHD boli priradení až štyria kontrolní jedinci bez diagnózy ADHD, ktorí sa zhodovali s pacientmi podľa veku, pohlavia a regiónu.

Údaje o liekoch pokrývali obdobie od roku 2010 do konca roku 2021. Vedci sledovali nákup liekov na ADHD, antidepresív, antipsychotík, antibiotík a protizápalových liekov. Analyzovali zmeny v nákupných vzorcoch pred a po diagnóze ADHD a porovnali ich medzi pacientmi s ADHD a kontrolnou skupinou. Merala sa aj adherencia (vyberanie predpísaných liekov) a perzistencia (doba užívania liekov) ADHD liekov.

Výsledky ukázali, že mnohí dospelí s ADHD užívali antidepresíva pred diagnózou. Po začatí liečby ADHD sa užívanie antidepresív výrazne znížilo. Tento trend sa neprejavil v kontrolnej skupine, čo naznačuje, že pokles bol spojený s liečbou ADHD.

U detí sa preukázal podobný vzorec pri nepsychiatrických liekoch. Deti s ADHD užívali pred diagnózou častejšie antibiotiká, protizápalové lieky a lieky na astmu. Po začatí liečby ADHD sa užívanie týchto liekov znížilo výraznejšie ako v kontrolnej skupine. Dôvodom môže byť známa súvislosť ADHD s infekciami a alergiami v ranom veku.

Pacienti s ADHD mali vysokú mieru adherencie k liečbe. Približne 95 % pacientov si vybralo predpísané lieky na ADHD a 80 % tak urobilo do 10 dní. Perzistencia sa líšila podľa veku. Najmladšie deti užívali lieky na ADHD najdlhšie, zatiaľ čo dospievajúci mali najvyššiu mieru ukončenia liečby. Dospelí mali o niečo lepšiu perzistenciu ako tínedžeri, ale aj u nich bola vysoká miera ukončenia liečby.

Dáta tiež odhalili sezónne trendy. U detí školského veku a dospievajúcich klesal nákup liekov na ADHD počas leta, čo pravdepodobne odráža plánované prestávky v liečbe počas školských prázdnin.

Metylfenidát bol najčastejšie predpisovaný liek. Mladšie deti dostávali častejšie lieky s predĺženým uvoľňovaním, dospievajúci a dospelí lieky s oneskoreným uvoľňovaním. Mnohí pacienti zotrvali na prvom predpísanom lieku niekoľko mesiacov, ale niektorí prešli na iné lieky (lisdexamfetamín, atomoxetín), čo odráža individuálne rozdiely v reakcii na lieky alebo vedľajšie účinky.

U dospelých s ADHD bola pred diagnózou častejšie predpísaná antiepileptiká, antipsychotiká a lieky na spanie. Pacienti s ADHD tiež častejšie užívali melatonín a lieky na reflux, čo môže odrážať psychologickú a fyzickú záťaž spojenú s nediagnostikovaným ADHD.

Tuire Prami zdôraznila, že ADHD môže byť ťažké diagnostikovať, najmä u dospelých, ktorí môžu byť najprv liečení na symptómy iných stavov, ako je depresia. Po predpísaní liekov na ADHD pacienti zvyčajne začnú liečbu. Najmladšie deti liečbu užívajú najdlhšie, čo naznačuje, že im liečba prospieva a rodičia sú odhodlaní v liečbe pokračovať. Na druhej strane, dospievajúci najčastejšie prerušia liečbu krátko po začatí. Preto je dôležité podporovať dospievajúcich a ich rodiny nielen na začiatku liečby, ale aj počas celej liečby.

Štúdia naznačuje, že zlepšená diagnostika a liečba ADHD môže zjednodušiť psychiatrickú starostlivosť a znížiť potrebu viacerých liekov.

Vedci zdôrazňujú, že štúdia je založená na údajoch z národných registrov, a preto nemali priamy prístup ku klinickým rozhovorom alebo zoznamom symptómov. Dôvody zmien v užívaní liekov sú teda špekulatívne. Štúdia tiež nezohľadňovala lieky získané bez predpisu, ako je melatonín alebo antihistaminiká. Rozsah dát však umožnil identifikovať trendy, ktoré by nemuseli byť viditeľné v menších klinických štúdiách. Zistenia vyvolávajú otázky o tom, ako často je ADHD nesprávne alebo nedostatočne diagnostikované, najmä u dospelých.