Literárna cenzúra: Politické názory predbiehajú sex a násilie ako hlavný dôvod

Nový výskum Cornellovej univerzity ukazuje, že liberáli aj konzervatívci sú proti cenzúre detskej literatúry – pokiaľ texty neurážajú ich vlastnú ideológiu.

Výskumníci z Cornellovej univerzity zistili, že v Spojených štátoch existujú protichodné „kultúry rušenia“, v ktorých rozsiahly odpor voči literárnej cenzúre zakrýva nesúhlas medzi ľavicovými a pravicovými hodnotami.

Tieto postoje poukazujú na polarizáciu problému, ktorý bol kedysi riešený naprieč politickým spektrom s cieľom chrániť deti pred násilným alebo sexuálnym obsahom. Podľa výskumníkov sa dnes za nebezpečné považujú urážlivé politické myšlienky, čo ohrozuje slobodu slova ako základnú hodnotu.

"Keď jedna strana útočí na kultúru rušenia na druhej strane, útoky sa nerušia – aditívne prispievajú k obmedzovaniu slobody prejavu," povedal Michael Macy, profesor sociológie na Fakulte umení a vied. "Keď ľudia vnímajú 'slobodu prejavu' len ako ďalšiu zbraň v kultúrnych vojnách, prispieva to k problému cenzúry tým, že znižuje hodnotu slobody prejavu ako základnej spoločenskej hodnoty."

Komentár redakcie: Zistenia štúdie naznačujú, že cenzúra sa stáva čoraz viac politicky motivovanou, pričom obe strany sa zameriavajú na knihy a materiály, ktoré považujú za ideologicky urážlivé. Tento trend predstavuje hrozbu pre slobodu prejavu a otvorenú diskusiu v spoločnosti. Poukazuje to na dôležitosť kritického myslenia a ochoty zapájať sa do názorov, ktoré sa líšia od našich vlastných.

Počet pokusov o cenzúru verejných knižničných kníh a zdrojov rastie, pričom Americká knižničná asociácia zaznamenala v roku 2022 1 269 žiadostí. Ide o najvyšší počet pokusov o zákazy kníh za viac ako 20 rokov, odkedy začali údaje zbierať.

V polovici 20. storočia sa ľavica a pravica zameriavali spoločne na sexuálny a násilný obsah. Neskôr sa kampane zamerali na označovanie hudby a videohier. V posledných rokoch sa však obavy presunuli na politickú ideológiu. Progresívci na ľavici sa zameriavajú na knihy, ktoré považujú za posilňujúce rasizmus, sexizmus a homofóbiu, zatiaľ čo pravica útočí na literatúru, ktorá propaguje rozmanitosť alebo porušuje normy cisrodovej heterosexuality.

Prvá štúdia, ktorá merala postoje k cenzúre, ukázala, že konzervatívci častejšie ako liberáli podporujú cenzúru v neutrálnych otázkach. Celkové výsledky však ukázali prekvapivo podobné názory oboch strán na cenzúru.

"Obe strany sú ochotné nechať deti čítať knihy, ktoré odrážajú ich vlastné hodnoty, ale nie tie, ktoré by deti mohli vystaviť ideologickej kontaminácii," uviedli výskumníci. "Liberáli aj konzervatívci podporujú cenzúru niektorých detských kníh – len nie tých istých."

Druhá štúdia testovala ochotu ľudí cenzurovať na základe ideologickej kritiky. Výsledky ukázali, že liberáli častejšie ako konzervatívci súhlasili s kritikou, ktorá bola v súlade s ich ideológiou, zatiaľ čo konzervatívci častejšie ako liberáli cenzurovali materiál, ak neboli vystavení kritike.

"Boli to politické útoky pod rúškom literárnej kritiky a básne boli nevinné voči obvineniam, ktoré boli proti nim vznesené, ale napriek tomu účastníci experimentu súhlasili s kritikou," povedal Macy. "Štúdia naznačuje, aké ľahké je prinútiť ľudí, aby sa pripojili k honbe na čarodejnice."