Ľudia s nižšími kognitívnymi schopnosťami ľahšie uveria "pseudohlbokým" nezmyslom, tvrdí štúdia

Nová metaanalýza odhaľuje, prečo niektorí ľudia podliehajú "pseudohlbokým" vyhláseniam, ktoré znejú zmysluplne, no v skutočnosti sú prázdne. Súvisí to s nižšími kognitívnymi schopnosťami a prehnanou vierou v intuíciu.

Nová metaanalýza publikovaná v časopise Applied Cognitive Psychology prináša nové poznatky o tom, prečo niektorí ľudia ľahšie podľahnú "pseudohlbokým" vyhláseniam – vetám, ktoré znejú hlboko a zmysluplne, ale v podstate nemajú žiadny obsah. Štúdia zistila, že náchylnosť na tento typ jazyka je bežnejšia u jedincov s nižšími kognitívnymi schopnosťami a väčšou vierou v intuíciu. Taktiež sa ukázala súvislosť so silnejšou vierou v paranormálne javy, konšpiračné teórie a náboženstvo.

"Pseudohlboké" nezmysly označujú vyhlásenia, ktoré sa javia zmysluplné, ale v skutočnosti neprinášajú žiadny reálny obsah. Tieto frázy sú často gramaticky správne a plné abstraktných, inšpiratívnych slov, ale pri bližšom skúmaní im chýba akýkoľvek konkrétny alebo overiteľný obsah.

Napríklad veta "Skrytý význam transformuje nevídanú abstraktnú krásu" môže znieť prenikavo, ale v skutočnosti nehovorí nič zmysluplné. Termín získal pozornosť po štúdii Gordona Pennycooka a jeho kolegov z roku 2015, ktorá zistila, že niektorí ľudia dôsledne hodnotia takéto vyhlásenia ako hlboké – aj keď boli generované pomocou náhodných módnych slov.

Komentár redakcie: Metaanalýza potvrdzuje, že kritické myslenie je kľúčové pri odhaľovaní prázdnych fráz, ktoré sa tvária ako hlboké myšlienky. Zistenia naznačujú, že rozvoj kritického myslenia môže pomôcť ľuďom lepšie rozlišovať medzi zmysluplnými a bezobsažnými vyhláseniami.

Odvtedy sa vedci čoraz viac zaujímajú o to, čo robí niekoho náchylnejším na tieto druhy vyhlásení. V ére preťaženia informáciami je rozlišovanie pravdy od nezmyslov dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. "Pseudohlboké" nezmysly sa môžu na prvý pohľad zdať neškodné, ale môžu formovať presvedčenie ľudí spôsobmi, ktoré podporujú dezinformácie, ovplyvňujú politické postoje a dokonca ovplyvňujú správanie v oblasti zdravia.

Na lepšie pochopenie toho, kto najpravdepodobnejšie uverí "pseudohlbokým" nezmyslom, výskumníci vykonali metaanalýzu – štatistickú techniku, ktorá kombinuje výsledky viacerých štúdií na identifikáciu vzorcov v rámci rozsiahlejšieho súboru dôkazov. Analyzovali 46 samostatných experimentov získaných z 26 článkov publikovaných v rokoch 2015 až 2023. Štúdie zahŕňali celkovo viac ako 13 600 účastníkov, pričom väčšina údajov pochádzala z Kanady a Spojených štátov.

Všetky zahrnuté štúdie používali variácie škály vnímavosti na nezmysly (Bullshit Receptivity Scale), ktorá ľuďom predkladá nezmyselné, ale syntakticky správne vyhlásenia a žiada ich, aby ohodnotili, ako hlboké sa im každé z nich zdá. Výskumníci sa potom pozreli na to, ako odpovede na tejto škále súvisia s inými premennými, ako sú kognitívna reflexia, verbálna inteligencia, systémy viery a štýly myslenia.

Analýza odhalila konzistentný vzorec: ľudia, ktorí dosiahli vyššie skóre v vnímavosti na "pseudohlboké" nezmysly, s väčšou pravdepodobnosťou verili v konšpiračné teórie, náboženské a paranormálne tvrdenia a mali väčšiu vieru v intuíciu. Títo jedinci tiež mali tendenciu dosahovať nižšie skóre v meraniach kognitívnej reflexie, verbálnej inteligencie a matematických schopností.

Kognitívna reflexia, ktorá označuje schopnosť potlačiť intuitívne, ale nesprávne odpovede v prospech uvážlivejšieho uvažovania, preukázala najsilnejšiu negatívnu koreláciu s vnímavosťou na nezmysly. Inými slovami, ľudia, ktorí sú viac reflexívni a analytickí, s menšou pravdepodobnosťou uveria nezmyslom, ktoré znejú hlboko. Verbálna inteligencia a aritmetické zručnosti tiež preukázali negatívne korelácie, aj keď tieto účinky boli o niečo menšie.

Na druhej strane, jednotlivci, ktorí prejavovali silnejšie intuitívne tendencie myslenia – ako napríklad spoliehanie sa na vnútorné pocity – s väčšou pravdepodobnosťou považovali "pseudohlboké" vyhlásenia za zmysluplné. Mali tiež tendenciu považovať bežné alebo motivačné citáty za hlbšie. Tieto zistenia podporujú myšlienku, že niektorí ľudia majú všeobecnú tendenciu vidieť hĺbku a múdrosť vo všetkých druhoch vyhlásení bez ohľadu na ich skutočný obsah.

Je zaujímavé, že ľudia, ktorí boli náchylnejší na ontologické zmätky – napríklad viera, že myšlienky môžu ovplyvňovať fyzické objekty – tiež hodnotili "pseudohlboké" vyhlásenia ako zmysluplnejšie. To naznačuje, že nejasné rozlíšenie medzi abstraktnými a konkrétnymi konceptmi môže hrať úlohu v tom, ako ľudia posudzujú význam.

Výskumníci zistili, že tieto vzťahy boli vo všeobecnosti konzistentné v rámci štúdií, hoci sila účinkov sa líšila. Jedným z najrobustnejších zistení bola väzba medzi vnímavosťou na nezmysly a motivačnými citátmi. Ľudia, ktorí boli vnímavejší na "pseudohlboké" nezmysly, s väčšou pravdepodobnosťou našli hĺbku aj v jednoduchých, inšpiratívnych frázach, aj keď týmto frázam chýbal obsah.

Aj keď tieto zistenia vykresľujú pomerne konzistentný obraz, autori upozorňujú, že údaje majú určité obmedzenia. Väčšina štúdií bola vykonaná v západných krajinách, najmä v Spojených štátoch a Kanade, čo znamená, že výsledky nemusia byť zovšeobecniteľné na iné kultúrne kontexty. Štúdie navyše používali mierne odlišné verzie meradla vnímavosti na nezmysly, čo by mohlo viesť k nekonzistenciám.

Ďalšie obmedzenie sa týka samotných meracích nástrojov. Zatiaľ čo škála vnímavosti na nezmysly a test kognitívnej reflexie sú široko používané, boli kritizované pre svoju spoľahlivosť a pre prekrývanie sa s inými kognitívnymi vlastnosťami, ako je numerická gramotnosť. Tieto obavy naznačujú, že budúci výskum by sa mal zamerať na zdokonalenie týchto nástrojov a vyvinutie presnejších spôsobov na posudzovanie toho, ako ľudia spracúvajú nejednoznačné alebo zavádzajúce informácie.

Napriek týmto obmedzeniam metaanalýza ponúka komplexný prehľad o tom, čo je v súčasnosti známe o vnímavosti na nezmysly, a poskytuje základ pre budúcu prácu. Ukazuje, že vnímavosť na nezmysly nie je náhodná, ale je zmysluplne spojená s individuálnymi kognitívnymi rozdielmi a systémami viery.

Autori naznačujú, že budúci výskum by mohol preskúmať, ako rôzne kultúrne, vzdelávacie alebo politické prostredia formujú vnímavosť na nezmysly. Taktiež odporúčajú, aby sa budúce štúdie zamerali na to, či intervencie zamerané na zlepšenie schopností kritického myslenia môžu znížiť náchylnosť na "pseudohlboké" nezmysly.

Štúdia "Vzťah medzi nezmyslami, kognitívnymi schopnosťami a systémami viery: Metaanalytická revízia", bola autorizovaná Geraldy Sepúlveda-Páez, Marcelo Leiva-Bianchi, Rodrigo Ferrer-Urbina, Javier Escudero-Pastén a Fabiola Salas.