Ľudia so sociálnou úzkosťou odhalia hnev v tvári skôr ako ostatní
Sociálna úzkosť sa prejavuje intenzívnym strachom z hodnotenia a negatívnych reakcií okolia. Prejavuje sa vyhýbaním sa spoločenským situáciám, strachom z prehovoru na verejnosti či nadväzovania kontaktov.
Nová štúdia naznačuje, že ľudia trpiaci sociálnou úzkosťou lepšie rozpoznávajú jemné prejavy hnevu. Výskum ukázal, že ich mozog vykazuje silnejšie reakcie na dynamické výrazy tváre vyjadrujúce nízku intenzitu hnevu.
Sociálna úzkosť je spojená s prehnanou obavou z posudzovania a odmietnutia. Ľudia s touto úzkosťou sa často vyhýbajú situáciám, kde by mohli byť v centre pozornosti alebo negatívne hodnotení. Výraz tváre, najmä hnev, hrá dôležitú rolu v interakcii s okolím. Pre úzkostlivých ľudí môžu byť aj jemné náznaky hnevu veľmi znepokojujúce.
Predošlé štúdie sa zameriavali na statické snímky tvárí, avšak tie neodrážajú dynamiku emócií v reálnom živote. Skutočné emócie sa vyvíjajú v čase a obsahujú pohyby, ktoré menia ich vnímanie. Výskumný tím z Hebei University v Číne sa zameral na reakcie ľudí s rôznou úrovňou sociálnej úzkosti na dynamické prejavy hnevu. Zaujímalo ich, ako mozog reaguje na rôzne intenzity hnevu.
Do štúdie zapojili 48 študentov, ktorých rozdelili do skupín s vysokou a nízkou sociálnou úzkosťou na základe Liebowitzovej škály sociálnej úzkosti. Účastníci sledovali krátke videá tvárí, ktoré postupne prechádzali z neutrálneho výrazu do mierneho alebo stredného hnevu v šiestich úrovniach intenzity (15% až 45%). Ich úlohou bolo určiť, či výraz tváre vyjadruje hnev alebo neutralitu. Vedci zároveň zaznamenávali mozgovú aktivitu pomocou elektroencefalografie (EEG), zameriavajúc sa na event-related potentials (ERPs), teda mozgové reakcie na podnet.
Komentár redakcie: Štúdia potvrdzuje, že ľudia so sociálnou úzkosťou sú citlivejší na hrozby z okolia a venujú viac úsilia interpretácii nejasných emočných signálov. Autori však upozorňujú, že štúdia bola realizovaná len na študentoch bez diagnostikovanej klinickej úzkosti a s prevahou žien, čo mohlo výsledky ovplyvniť. Napriek tomu výskum zdôrazňuje význam dynamických prejavov emócií v štúdiách sociálnej úzkosti a potenciál pre zlepšenie intervenčných programov, ktoré by zahŕňali realistické sociálne interakcie.
Výsledky ukázali, že skupina s vyššou sociálnou úzkosťou bola presnejšia pri rozpoznávaní hnevu, najmä pri nižších intenzitách. V oboch skupinách bolo rozpoznávanie hnevu s vyššou intenzitou rýchlejšie a presnejšie. Pri analýze EEG dát sa zistilo, že skupiny sa nelíšili v skorých fázach spracovania, ale v neskorších fázach mali ľudia s vyššou úzkosťou vyššiu aktivitu mozgu pri nízkych intenzitách hnevu. To naznačuje, že venovali viac kognitívneho úsilia interpretácii nejasných emočných signálov.
