Ľudia začali údiť mäso pred miliónom rokov, tvrdí štúdia z Tel Avivu

Nová štúdia naznačuje, že pravekí ľudia používali oheň na údenie a sušenie mäsa, aby ho uchovali a chránili pred predátormi. Táto stratégia im umožnila prežiť v náročných podmienkach.

Vedeli už pravekí ľudia, že údenie mäsa predlžuje jeho trvanlivosť? Výskumníci z Katedry archeológie a kultúr starovekého Blízkeho východu na Telavivskej univerzite sú presvedčení, že áno. Ich nová štúdia prináša svieži pohľad na otázku, ktorá dlho zamestnáva odborníkov na pravek: Čo viedlo pravekých ľudí k používaniu ohňa? Podľa vedcov raní ľudia, konzumujúci najmä veľkú zver, potrebovali oheň nie na varenie, ale na údenie a sušenie mäsa, aby sa nepokazilo, čím ho uchovali na dlhší čas a ochránili pred predátormi.

Tento poznatok zapadá do širšej teórie, vyvinutej tými istými výskumníkmi, ktorá vysvetľuje mnohé praveké javy na základe závislosti ľudí na kalóriách z veľkých zvierat, spojenú s neustálym zmenšovaním veľkosti lovených zvierat počas pravekých období. Štúdiu viedli Dr. Miki Ben-Dor a Prof. Ran Barkai z Katedry archeológie a kultúr starovekého Blízkeho východu na Telavivskej univerzite a bola publikovaná v časopise Frontiers in Nutrition.

Prof. Barkai vysvetľuje: „Začiatky používania ohňa sú ‘horúcou’ témou medzi výskumníkmi praveku na celom svete. Všeobecne sa uznáva, že pred 400 000 rokmi bolo používanie ohňa bežné v domácnostiach – najpravdepodobnejšie na pečenie mäsa a možno aj na osvetlenie a vykurovanie. Existuje však polemika o predchádzajúcom milióne rokov a boli predložené rôzne hypotézy na vysvetlenie, prečo raní ľudia začali používať oheň. V tejto štúdii sme sa snažili preskúmať nový pohľad na túto problematiku.“

Komentár redakcie: Táto štúdia prináša nový pohľad na pochopenie správania pravekých ľudí a ich interakcie s prostredím. Potvrdzuje, že už pred miliónom rokov vedeli využívať oheň na konzerváciu potravín, čo im umožnilo prežiť a adaptovať sa na meniace sa podmienky.

Dr. Ben-Dor dodáva: „Pre raných ľudí nebolo používanie ohňa samozrejmosťou a na väčšine archeologických lokalít starších ako 400 000 rokov neexistujú dôkazy o používaní ohňa. Napriek tomu sa na viacerých raných lokalitách nachádzajú jasné známky používania ohňa, ale bez spálených kostí alebo dôkazov o pečení mäsa. Chápeme, že raní ľudia v tom čase – najmä Homo erectus – nepoužívali oheň pravidelne, ale len občas, na konkrétnych miestach a na špeciálne účely. Proces zhromažďovania paliva, zapálenia ohňa a jeho udržiavania si vyžadoval značné úsilie a potrebovali presvedčivý a energeticky efektívny motív na to, aby to robili. Navrhli sme novú hypotézu týkajúcu sa tohto motívu.“

Výskumníci preskúmali existujúcu literatúru o všetkých známych pravekých lokalitách datovaných medzi 1,8 miliónmi a 800 000 rokmi, kde sa našli dôkazy o používaní ohňa. Na svete existuje deväť takýchto lokalít, vrátane Gesher Benot Ya'aqov a Evron Quarry v Izraeli, šesť lokalít v Afrike a jedna lokalita v Španielsku. Okrem toho sa spoliehali na etnografické štúdie súčasných spoločností lovcov a zberačov, pričom ich správanie porovnávali s podmienkami, ktoré prevládali v starovekom prostredí.

Dr. Ben-Dor: „Preskúmali sme, čo mali tieto lokality spoločné, a zistili sme, že všetky obsahovali veľké množstvo kostí z veľkých zvierat – väčšinou slonov, ale aj hrochov, nosorožcov a iných. Z predchádzajúcich štúdií vieme, že tieto zvieratá boli mimoriadne dôležité pre stravu raných ľudí a poskytovali väčšinu potrebných kalórií. Mäso a tuk jedného slona napríklad obsahujú milióny kalórií, čo stačí na nasýtenie skupiny 20 – 30 ľudí na mesiac alebo dlhšie. Ulovený slon alebo hroch bol teda skutočný poklad – akási „banka“ mäsa a tuku, ktorú bolo potrebné chrániť a uchovať mnoho dní, pretože po nej túžili nielen predátori, ale aj baktérie.“

Analýza zistení a výpočty významnej energetickej výhody konzervovania mäsa a tuku viedli výskumníkov k novému záveru, ktorý nebol nikdy predtým navrhnutý: oheň slúžil raným ľuďom na dva životne dôležité účely – po prvé, na ochranu ulovenej zveri pred ostatnými predátormi a mrchožrútmi, ktorí sa snažili zmocniť „pokladu“, a po druhé, na konzerváciu mäsa údením a sušením, čím sa zabránilo jeho kazeniu a zabezpečila jeho jedlosť na dlhú dobu.

Prof. Barkai uzatvára: „V tejto štúdii navrhujeme nové chápanie faktorov, ktoré motivovali raných ľudí k používaniu ohňa: potreba chrániť veľké ulovené zvieratá pred ostatnými predátormi a uchovať obrovské množstvo mäsa v priebehu času. Je pravdepodobné, že akonáhle sa oheň používal na tieto účely, občas sa používal aj na varenie – s nulovými okrajovými energetickými nákladmi. Takéto použitie môže vysvetľovať dôkazy o pečení rýb z obdobia pred 800 000 rokmi v Gesher Benot Ya'aqov. Náš prístup dobre zapadá do globálnej teórie, ktorú vyvíjame v posledných rokoch a ktorá vysvetľuje hlavné praveké javy ako adaptácie na lov a konzumáciu veľkých zvierat, po ktorých nasledovalo ich postupné miznutie a následná potreba získať dostatočnú energiu z využívania menších zvierat.“