Lula na COP30: Planéta nemôže „udržať“ intenzívne využívanie fosílnych palív

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva varoval, že Zem už nemôže znášať závislosť ľudstva od fosílnych palív. Bez rýchleho prechodu na čistejšiu energiu hrozí prehra v boji proti klimatickým zmenám.

Lula zdôraznil, že riešenie energetickej budúcnosti rozhodne o „úspechu alebo neúspechu v boji proti klimatickej zmene“. Podľa neho súčasný model založený na intenzívnom využívaní fosílnych palív, ktorý prevláda posledných 200 rokov, je neudržateľný. Jeho slová zazneli v Beléme, kde sa budúci týždeň začína klimatická konferencia OSN COP 30.

Už pred dvoma rokmi sa svetové krajiny dohodli na postupnom „odklone od fosílnych palív“. Brazília dúfa v prijatie konkrétneho plánu, no naráža na odpor. Mexická ministerka životného prostredia Alicia Barcena upozornila, že stanovenie presného dátumu ukončenia využívania fosílnych palív je problematické kvôli záujmom mnohých krajín produkujúcich ropu. Dodala, že dosiahnuť konsenzus ohľadom ich úplného odstránenia do roku 2030 je nereálne, no môže ísť o dlhodobý cieľ.

Lula predsedá klimatickým rokovaniam len niekoľko týždňov po tom, čo jeho vláda schválila nové ropné vrty v Amazónii. Rwandská ministerka životného prostredia Bernadette Arakwiye zdôraznila, že krajiny čelia zásadnej voľbe: pokračovať v postupných krokoch, zatiaľ čo planéta horí, alebo sa postaviť k rozsahu krízy čelom.

Komentár redakcie: Je dôležité vnímať kontext summitu COP30 a výzvy, ktorým Brazília čelí pri prechode na udržateľnejší energetický model. Rozpory medzi environmentálnymi cieľmi a ekonomickými záujmami sú zrejmé a vyžadujú si komplexné riešenia a medzinárodnú spoluprácu.

Rozhovory sprevádza tieň neprítomnosti lídrov najväčších svetových znečisťovateľov, vrátane Spojených štátov. Táto skutočnosť však podnietila výzvy k väčšej mobilizácii. Francúzsko, Španielsko a Keňa vedú iniciatívu za zavedenie novej dane z luxusných letov, vychádzajúcej z myšlienky, že cestujúci v prémiovej triede by mali prispievať viac kvôli svojmu nadmernému vplyvu na globálne otepľovanie. Španielsky premiér Pedro Sanchez vyhlásil, že je spravodlivé, aby tí, ktorí majú viac a znečisťujú viac, platili svoj spravodlivý podiel. Iniciatíva pravdepodobne narazí na odpor leteckého sektora, ktorý je zodpovedný za približne 2,5 percenta svetových emisií uhlíka.

Klimatická zmena ustúpila do úzadia kvôli ekonomickým tlakom, obchodným sporom, vojnám a agresívnemu presadzovaniu fosílnych palív administratívou Donalda Trumpa. Brazília získala podporu pre nový fond na záchranu svetových lesov, ktorý rýchlo nazhromaždil viac ako 5 miliárd dolárov na odmeny tropickým krajinám za ochranu stromov absorbujúcich uhlík. Svet však naďalej nesmeruje k udržaniu globálneho otepľovania pod 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím, čo je hlavný cieľ Parížskej dohody z roku 2015.

Koalícia stoviek mimovládnych organizácií zastupujúcich záujmy žien, pôvodných obyvateľov, pracovníkov, drobných farmárov a ďalších znevýhodnených komunít vyjadrila nespokojnosť s prínosom svetových lídrov na dvojdňovom summite. Jacobo Ocharan z Climate Action Network International kritizoval národné plány bohatých krajín, ktoré podľa neho neriešia záväzok odklonu od fosílnej ekonomiky. Zároveň kritizoval nedostatočné financovanie pre populácie trpiace klimatickou krízou.

Šéf OSN pre klímu Simon Stiell zdôraznil, že globálna spolupráca prináša výsledky. Bez odvahy kolektívu by sme podľa neho smerovali k nekontrolovateľnému otepľovaniu až o päť stupňov. Vďaka nej sa krivka znížila pod tri stupne, čo je stále nebezpečné, ale dokazuje to, že klimatická spolupráca funguje.