Má vaše meno „ostré“ hrany? Zvuk mena môže ovplyvniť šance na pohovore.

Nová štúdia naznačuje, že kandidáti s "jemnými" menami môžu mať nečakanú výhodu pri hľadaní práce. Zvuková symbolika mien totiž môže podvedome ovplyvňovať rozhodovanie personalistov.

Podľa štúdie Carleton University, kandidáti s menami ako Renáta, Matej alebo Noema – ktoré obsahujú mäkké a plynulé spoluhlásky – majú väčšiu pravdepodobnosť, že budú uprednostnení pre určité pozície, než ľudia s menami ako Greta, Tamara alebo Kristína, ktorých mená obsahujú ostrejšie zvuky.

Táto štúdia pridáva ďalší dôkaz k tomu, že zdanlivo irelevantné signály – ako napríklad zvuk mena kandidáta – môžu ovplyvniť vnímanie počas prijímacieho konania, dokonca aj keď majú zamestnávatelia o konkrétnom uchádzačovi len obmedzené informácie.

Výskumníci zostavili pracovné inzeráty, ktoré vyžadovali kandidáta s vysokou mierou jednej zo šiestich osobnostných charakteristík: poctivosť, emocionálnosť, extraverzia, prívetivosť, svedomitosť a otvorenosť skúsenostiam. Účastníci štúdie si potom mali vybrať, koho prijmú na každú pozíciu, pričom vyberali medzi pármi kandidátov, ktorých mená boli vytvorené tak, aby zdôrazňovali buď zvučné spoluhlásky, alebo neznělé explozívne spoluhlásky.

Komentár redakcie: Táto štúdia otvára dôležitú diskusiu o skrytých predsudkoch, ktoré môžu ovplyvňovať proces prijímania zamestnancov. Upozorňuje na potrebu uvedomovať si tieto podvedomé vplyvy a hľadať spôsoby, ako ich minimalizovať, aby sme zabezpečili spravodlivý prístup pre všetkých kandidátov.

Výsledky boli konzistentné v štyroch experimentoch: kandidáti s menami, ktoré znejú hladšie, boli vnímaní ako vhodnejší pre úlohy vyžadujúce si poctivosť, emocionálnosť, prívetivosť a otvorenosť. Na druhej strane, mená znejúce „ostrejšie“ ako Tamara alebo Kristína boli hodnotené ako extravertnejšie.

Zdá sa, že toto hodnotenie je založené na zvukovej symbolike – psychologickom fenoméne, kde ľudia spájajú konkrétne zvuky reči so špecifickými charakteristikami alebo tvarmi. Výskumníci zdôraznili ako príklad „efekt bouba/kiki“. V tomto prípade ľudia z rôznych jazykov a kultúr spájajú „bouba“ s okrúhlymi tvarmi a „kiki“ s ostrými, pichľavými tvarmi.

Tento efekt sa zdá byť rozšírený aj na skutočné mená. V skoršom výskume ľudia priradili mená ako Bob okrúhlym siluetám a Kirk ostrým. Taktiež priradili týmto menám rôzne osobnostné črty, napriek tomu, že v údajoch o osobnosti od viac ako 1 000 jednotlivcov neboli zistené žiadne skutočné rozdiely.

Účinok pretrvával – aj keď v menšej miere – aj vtedy, keď boli v neskorších experimentoch pridané fotografie a videorozhovory, čo naznačuje, že zvuková symbolika stále zohráva úlohu, aj keď sú k dispozícii ďalšie informácie.

Tento druh podvedomého predsudku by mohol ešte viac skomplikovať postupy prijímania zamestnancov, o ktorých je už známe, že sú ovplyvnené faktormi, ako je rasa, vek a socioekonomický status.