Majú aj plazy nálady? Výskum naznačuje prítomnosť emočných stavov u korytnačiek.
Vedci skúmali správanie korytnačiek v rôznych situáciách, aby zistili, či ich reakcie naznačujú optimistické alebo pesimistické naladenie.

Nová štúdia odhaľuje, že suchozemské korytnačky červenonohé (Chelonoidis carbonaria) môžu prežívať nálady, podobne ako cicavce. Výskum skúmal ich reakcie na neznáme podnety a kognitívne úlohy.
Výskumníci podrobili 15 korytnačiek červenonohých sérii testov, aby zistili, či prejavujú kognitívne zaujatosti, ktoré by naznačovali ich emočný stav. Korytnačky boli umiestnené v dvoch rôzne veľkých arénach, v závislosti od ich veľkosti, a vystavené rôznym stimulom.
V prvej časti experimentu boli korytnačky trénované na rozlišovanie medzi dvoma miestami: pozitívnym (P), kde našli potravu, a negatívnym (N), kde potravu nenašli. Následne boli testované na troch neutrálnych miestach (NN, M, NP), aby sa zistilo, či sa k nim správajú optimisticky (rýchlejší prístup) alebo pesimisticky (pomalší prístup).
V druhej časti výskumu boli korytnačky vystavené dvom typom nových stimulov: novému objektu a novému prostrediu. Vedci merali ich reakcie, ako napríklad čas, kým sa pohnú, a rozsah vysunutia hlavy, čo sa považuje za ukazovateľ uvoľnenosti a sebadôvery.
Komentár redakcie: Táto štúdia prispieva k rastúcemu množstvu dôkazov, že zvieratá majú komplexnejšie emočné životy, ako sa predtým predpokladalo. Upozorňuje na potrebu etického zaobchádzania so všetkými zvieratami, nielen s cicavcami.
Výsledky ukázali, že existuje korelácia medzi výkonom v kognitívnych testoch a reakciami na nové podnety. To naznačuje, že korytnačky môžu prežívať nálady, ktoré ovplyvňujú ich správanie. Použité testovacie prostredie pre kognitívne hodnotenie bolo rozdelené na dve arény, menšia aréna A (97*93*26 cm) pre menšie korytnačky (10.3–17.8 cm) a väčšia aréna B (150*170*62 cm) pre väčšie jedince (18.4–24.3 cm). Obidve arény mali označené štartovacie pozície a päť miest s miskami na jedlo, ktoré boli umiestnené v rôznych vzdialenostiach od štartovacej pozície, aby sa zachovali rovnaké pomery v obidvoch arénach. Kognitívny test bol navrhnutý ako úloha typu „ísť/neísť“, kde sa korytnačky učili priblížiť sa k miske v pozitívnej (P) polohe a vyhýbať sa jej v negatívnej (N) polohe. Počas testovacích pokusov boli korytnačky vystavené aj trom nejasným stredným polohám (blízko negatívnej NN, strednej M a blízko pozitívnej NP), aby sa zistilo, ako hodnotia nejednoznačnosť vo vzťahu k známym odmeneným a neodmeneným polohám. Pre test nového objektu bola použitá aréna, v ktorej predtým prebiehal kognitívny tréning/testovanie, pričom aréna bola vizuálne rozdelená na štyri kvadranty a subjekt bol umiestnený do diagonálneho kvadrantu k novému objektu (podložka s korálkami). Pre test nového prostredia bola použitá aréna so zmenenými rôznymi zmyslovými aspektmi, aby sa zvýšila novosť, ako napríklad stenové a podlahové krytiny s rôznou textúrou, farbou a vzorom.