Majú aj plazy nálady? Výskum naznačuje prítomnosť emočných stavov u korytnačiek.

Nová štúdia odhaľuje, že suchozemské korytnačky červenonohé (Chelonoidis carbonaria) môžu prežívať nálady, podobne ako cicavce. Výskum skúmal ich reakcie na neznáme podnety a kognitívne úlohy.

Výskumníci podrobili 15 korytnačiek červenonohých sérii testov, aby zistili, či prejavujú kognitívne zaujatosti, ktoré by naznačovali ich emočný stav. Korytnačky boli umiestnené v dvoch rôzne veľkých arénach, v závislosti od ich veľkosti, a vystavené rôznym stimulom.

V prvej časti experimentu boli korytnačky trénované na rozlišovanie medzi dvoma miestami: pozitívnym (P), kde našli potravu, a negatívnym (N), kde potravu nenašli. Následne boli testované na troch neutrálnych miestach (NN, M, NP), aby sa zistilo, či sa k nim správajú optimisticky (rýchlejší prístup) alebo pesimisticky (pomalší prístup).

V druhej časti výskumu boli korytnačky vystavené dvom typom nových stimulov: novému objektu a novému prostrediu. Vedci merali ich reakcie, ako napríklad čas, kým sa pohnú, a rozsah vysunutia hlavy, čo sa považuje za ukazovateľ uvoľnenosti a sebadôvery.

Komentár redakcie: Táto štúdia prispieva k rastúcemu množstvu dôkazov, že zvieratá majú komplexnejšie emočné životy, ako sa predtým predpokladalo. Upozorňuje na potrebu etického zaobchádzania so všetkými zvieratami, nielen s cicavcami.

Výsledky ukázali, že existuje korelácia medzi výkonom v kognitívnych testoch a reakciami na nové podnety. To naznačuje, že korytnačky môžu prežívať nálady, ktoré ovplyvňujú ich správanie. Použité testovacie prostredie pre kognitívne hodnotenie bolo rozdelené na dve arény, menšia aréna A (97*93*26 cm) pre menšie korytnačky (10.3–17.8 cm) a väčšia aréna B (150*170*62 cm) pre väčšie jedince (18.4–24.3 cm). Obidve arény mali označené štartovacie pozície a päť miest s miskami na jedlo, ktoré boli umiestnené v rôznych vzdialenostiach od štartovacej pozície, aby sa zachovali rovnaké pomery v obidvoch arénach. Kognitívny test bol navrhnutý ako úloha typu „ísť/neísť“, kde sa korytnačky učili priblížiť sa k miske v pozitívnej (P) polohe a vyhýbať sa jej v negatívnej (N) polohe. Počas testovacích pokusov boli korytnačky vystavené aj trom nejasným stredným polohám (blízko negatívnej NN, strednej M a blízko pozitívnej NP), aby sa zistilo, ako hodnotia nejednoznačnosť vo vzťahu k známym odmeneným a neodmeneným polohám. Pre test nového objektu bola použitá aréna, v ktorej predtým prebiehal kognitívny tréning/testovanie, pričom aréna bola vizuálne rozdelená na štyri kvadranty a subjekt bol umiestnený do diagonálneho kvadrantu k novému objektu (podložka s korálkami). Pre test nového prostredia bola použitá aréna so zmenenými rôznymi zmyslovými aspektmi, aby sa zvýšila novosť, ako napríklad stenové a podlahové krytiny s rôznou textúrou, farbou a vzorom.