Masové hroby v Alsasku odhaľujú brutálne rituály víťazstva spred 6000 rokov
Nová štúdia odhaľuje, že pred 6000 rokmi sa v Alsasku praktizovalo mučenie a mrzačenie ako súčasť verejných osláv víťazstiev.
Nález zohavených pozostatkov v hroboch na severovýchode Francúzska naznačuje, že staroveké kmene oslavovali víťazstvá krutými rituálmi.
Archeologický výskum dvoch lokalít v Alsasku, Achenheim a Bergheim, priniesol šokujúce zistenia. Hroby datované do obdobia okolo 4300 až 4150 pred n. l. obsahujú pozostatky tiel s jasnými známkami mučenia a mrzačenia. Podľa vedcov tieto nálezy svedčia o tom, že obyvatelia regiónu praktizovali rituálne násilie, ktorým demonštrovali svoju moc a oslavovali víťazstvá nad nepriateľmi.
Štúdia publikovaná v časopise Science Advances analyzovala kosti 14 jedincov, ako aj početné horné končatiny nájdené v hroboch. Zistenia naznačujú, že odseknuté horné končatiny mohli slúžiť ako vojnové trofeje. Telá boli brutálne zohavené, dolné končatiny zlomené, aby obete nemohli uniknúť. Na niektorých kostrách boli nájdené stopy po prepichnutí, čo naznačuje, že telá boli vystavené na verejnom priestranstve po mučení a zabití.
Archeologička Teresa Fernández-Crespo z Univerzity vo Valladolide vysvetľuje, že tieto rituály mohli byť vykonávané pred zrakmi celej komunity ako forma starovekej vojnovej propagandy. Cieľom bolo ponížiť nepriateľa a zároveň posilniť súdržnosť medzi víťazmi.
Komentár redakcie: Brutálne nálezy z Alsaska vrhajú nové svetlo na praktiky starovekých spoločenstiev a ich vnímanie víťazstva a porážky. Otázkou zostáva, či boli tieto rituály účinné pri dosahovaní stability a dlhodobého úspechu. História však ukazuje, že cyklus násilia a odplaty sa často opakuje, ako to poznamenal jeden z komentujúcich na Reddite: "Brutalizátori sa stali brutalizovanými a boli nahradení inou skupinou ľudí, ako sa to často stáva."
Izotopová analýza zubov a kostí odhalila, že odseknuté končatiny patrili členom okolitých útočiacich skupín. Celé kostry, naopak, patrili jednotlivcom z inej oblasti, pravdepodobne z južného Alsaska. To naznačuje, že títo jedinci boli zajatí, prevezení do dediny, mučení a popravení. Následne boli uložené do hrobov spolu s odseknutými končatinami ako súčasť záverečného obradu symbolizujúceho triumf, pomstu a obnovenie cti pre spojencov padlých v boji.
Vedci navrhujú aj alternatívnu hypotézu, podľa ktorej mohli byť všetky obete zajaté živé. Tí, ktorí prežili mrzačenie, mohli byť zadržaní ako otroci alebo dokonca adoptovaní rodinami, ktoré utrpeli straty počas konfliktu.
Rick Schulting, archeológ z Oxfordskej univerzity a spoluautor štúdie, zdôrazňuje, že tieto nálezy svedčia o hlboko zakorenenej spoločenskej praxi, ktorá používala násilie nielen ako vojnu, ale aj ako divadlo, pamäť a prejav dominancie.
