Mätový čaj: Podporuje pamäť a pozornosť, ale ako presne?

Hoci mätový čaj zvyšuje prietok krvi v mozgu, zdá sa, že tento efekt nie je zodpovedný za zlepšenie kognitívnych funkcií.

Mätový čaj: Podporuje pamäť a pozornosť, ale ako presne?
Zdroj: psypost.org
Nová štúdia naznačuje, že mätový čaj môže zlepšiť kognitívne funkcie, ale mechanizmus tohto účinku zostáva záhadou. Vedci zistili, že pitie mätového čaju zlepšilo pamäť a pozornosť u zdravých dospelých.

Štúdia publikovaná v časopise Human Psychopharmacology: Clinical and Experimental prináša ďalšie dôkazy o tom, že mäta môže zlepšiť pamäť a pozornosť u zdravých dospelých. Zistenia ukazujú, že pitie mätového čaju v primeranom množstve zlepšilo niekoľko typov kognitívnych výkonov v porovnaní s placebom. Tieto výhody boli sprevádzané zvýšeným prietokom krvi v prefrontálnej kôre – časti mozgu zodpovednej za funkcie, ako je pozornosť a pracovná pamäť. Prekvapivo však tieto vaskulárne zmeny nevysvetľovali zlepšenie kognitívnych funkcií, čo naznačuje, že zodpovedné môžu byť iné mechanizmy.

Predchádzajúce výskumy naznačili, že mäta môže zlepšiť pozornosť, pracovnú pamäť a dokonca aj náladu. Niektorí vedci navrhli, že tieto výhody vznikajú preto, že mäta zvyšuje prietok krvi v mozgu, najmä v prefrontálnej kôre. To by umožnilo, aby sa do mozgu dostalo viac kyslíka a živín, čo by mohlo zlepšiť mentálny výkon. Iní poukázali na aktívne zložky mäty, ako je mentol, ktorý môže ovplyvňovať neurotransmiterové systémy zapojené do kognície. Cieľom súčasnej štúdie bolo otestovať, či zlepšený prietok krvi skutočne pôsobí ako most medzi mätou a lepším myslením.

„Projekt bol koncipovaný a realizovaný mojím študentom magisterského štúdia Lukom Netzlerom, ktorý teraz pokračuje v štúdiu na doktorandskom stupni,“ vysvetlil Brian Lovell, docent na Northumbria University.

Komentár redakcie: Výskum naznačuje, že mätový čaj môže zlepšiť kognitívne funkcie, hoci presný mechanizmus zostáva nejasný. Potrebné sú rozsiahlejšie štúdie na potvrdenie týchto zistení a na objasnenie úlohy zlúčenín mäty na mozgovú činnosť.

„Kognitívne účinky mäty, ktoré zlepšujú funkcie, sú dobre známe, ale malá pozornosť sa venovala možným mechanizmom, najmä neurovaskulárnym mechanizmom, ktoré by mohli byť základom týchto účinkov. Chceli sme to preskúmať bližšie a pýtali sme sa, či akútne (krátkodobé) pozitívne zmeny v kognícii, najmä pamäti a pozornosti, po konzumácii malého množstva mätového čaju, by mohli byť sprostredkované zvýšeným prietokom okysličenej krvi do prefrontálnej kôry, hodnotené pomocou fNIRS.“

Vedci z inštitúcie so sídlom v Spojenom kráľovstve prijali 25 zdravých dospelých dobrovoľníkov vo veku od 20 do 56 rokov a náhodne ich priradili do jednej z dvoch skupín. Jedna skupina konzumovala šálku mätového čaju, zatiaľ čo druhá dostala placebo – šálku teplej vody, o ktorej účastníci vedeli, že obsahuje mätový extrakt. Toto jednoducho zaslepené usporiadanie zabezpečilo, že si účastníci neboli vedomí toho, v akom stave sa nachádzajú, čo pomáha kontrolovať účinky očakávania.

Účastníci absolvovali súbor počítačových úloh pred aj po vypití prideleného nápoja. Tieto úlohy merali celý rad mentálnych funkcií vrátane pamäti, pozornosti a vizuálno-priestorového spracovania. Napríklad úloha pripomínania obrázkov testovala epizodickú pamäť tým, že žiadala účastníkov, aby rozpoznali predtým videné obrázky. Ďalšia úloha, nazývaná sériové trojky, vyžadovala, aby účastníci opakovane odčítavali tri z veľkého čísla, čo testuje pozornosť a pracovnú pamäť. Štúdia zahŕňala aj úlohy na krátkodobé vybavovanie si slov a vizuálno-priestorovú pamäť.

Zároveň vedci použili blízku infračervenú spektroskopiu alebo NIRS na sledovanie zmien v aktivite mozgu meraním hladín okysličenia krvi. Táto neinvazívna metóda sleduje relatívne koncentrácie okysličeného a celkového hemoglobínu v mozgu a je vhodná najmä na meranie prietoku krvi v prefrontálnej kôre. Merania sa uskutočňovali v pokoji aj počas plnenia úloh, pred aj po zákroku.

Výsledky ukázali, že účastníci, ktorí pili mätový čaj, dosiahli po konzumácii lepšie výsledky vo všetkých štyroch kognitívnych úlohách. V porovnaní s placebovou skupinou vykazovali väčšie zlepšenie epizodickej pamäti, pracovnej pamäti, krátkodobého vybavovania si slov a vizuálno-priestorovej pamäti. Tieto rozdiely boli štatisticky významné a konzistentné v rôznych úlohách.

Je zaujímavé, že placebová skupina v skutočnosti vykazovala mierny pokles výkonnosti v niektorých úlohách počas druhého kola testovania, čo môže odrážať účinky únavy alebo zníženej motivácie – niečo, čo mäta zrejme tlmila.

Okrem kognitívnych zlepšení vykazovali osoby v skupine s mätou aj zvýšené okysličenie krvi v prefrontálnej kôre. Dva kľúčové markery hemodynamickej aktivity – okysličený hemoglobín a celkový hemoglobín – boli po pití mätového čaju výrazne vyššie. Tieto účinky neboli pozorované v skupine s placebom, čo podporuje myšlienku, že mäta podporuje väčší prietok krvi v mozgu.

„Mäta, konzumovaná ako čaj, spôsobuje krátkodobé zlepšenie kognitívnych funkcií, najmä pamäti a pozornosti,“ povedal Lovell pre PsyPost. „Náš protokol nám neumožnil skúmať udržateľnosť týchto priaznivých kognitívnych účinkov.“

Napriek tomu výskumníci nenašli žiadnu súvislosť medzi zmenami prietoku krvi a zlepšením kognitívneho výkonu. Štatistické analýzy ukázali, že nárast okysličenia krvi nepredikoval, o koľko sa pamäť alebo pozornosť účastníka zlepšila. Dokonca aj po úprave zmien prietoku krvi zostali kognitívne výhody mäty významné. To naznačuje, že zvýšený prietok krvi nie je dôvod, prečo mäta zlepšuje myslenie, aspoň nie krátkodobo.

Tento výsledok bol pre výskumný tím trochu prekvapivý, pretože očakávali, že prietok krvi bude zohrávať sprostredkovateľskú úlohu. Je možné, že malá veľkosť vzorky obmedzila ich schopnosť zistiť vzťah, povedal Lovell. Na spoľahlivé testovanie mediačných účinkov sú vo všeobecnosti potrebné rozsiahlejšie štúdie, najmä ak sú väzby medzi premennými jemné. Vedci tiež poznamenali, že spôsob spracovania údajov NIRS mohol ovplyvniť výsledok. Budúce štúdie by mohli ťažiť z podrobnejších analýz načasovania a umiestnenia zmien prietoku krvi.

Jedným z alternatívnych vysvetlení je, že mäta ovplyvňuje chémiu mozgu spôsobmi, ktoré sú nezávislé od prietoku krvi. Mentol, hlavná zložka mäty, interaguje s receptormi zapojenými do cholínergného systému, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri učení a pamäti. Mentol môže pomôcť zachovať hladinu acetylcholínu v mozgu blokovaním enzýmov, ktoré ho rozkladajú, čím sa zvyšuje prenos signálov medzi neurónmi. Aktivuje tiež určité receptorové kanály, ktoré ovplyvňujú bdelosť a zmyslové spracovanie. Tieto chemické cesty môžu ponúknuť lepšie vysvetlenie kognitívnych účinkov mäty ako samotné zmeny v zásobení krvou.

Zistenia štúdie sú v súlade s predchádzajúcou prácou, ktorá ukazuje, že mäta môže zlepšiť mentálny výkon. Na rozdiel od mnohých skorších štúdií, ktoré používali arómu mäty, táto štúdia použila relatívne malú dávku mätového čaju – iba 200 mililitrov. Nízka dávka a jednoduchá príprava naznačujú, že mäta môže byť praktickým a prirodzeným nástrojom na zlepšenie kognitívneho výkonu v každodenných podmienkach. Skutočnosť, že výkon placebovej skupiny sa v niektorých úlohách znížil, zatiaľ čo skupina s mätou sa zlepšila, zvyšuje možnosť, že mäta môže pomôcť bojovať proti krátkodobej mentálnej únave.

Aj keď sú výsledky sľubné, autori upozorňujú, že štúdia má obmedzenia. Najmä veľkosť vzorky bola malá a dizajn hodnotil iba krátkodobé účinky. Nie je známe, ako dlho môžu kognitívne výhody mäty trvať. Štúdia tiež nekontrolovala stravu, príjem kofeínu alebo fyzickú aktivitu účastníkov, čo všetko môže ovplyvniť kogníciu a prietok krvi.

Štúdia tiež otvára otázky pre budúci výskum. Napríklad, ak prietok krvi nie je sprostredkovateľom, čo je? Ďalšie štúdie by mohli preskúmať ďalšie fyziologické alebo chemické procesy, ako sú zmeny v neurotransmiteroch, ktoré by mohli vysvetliť pozorované účinky. Môže byť tiež užitočné otestovať rôzne dávky mäty alebo preskúmať, či sú špecifické zlúčeniny v rastline viac zodpovedné za jej prínosy. Mentol pravdepodobne nie je jedinou účinnou zložkou – mäta obsahuje celý rad ďalších chemikálií vrátane mentónu a limonénu, ktoré môžu tiež ovplyvňovať funkciu mozgu.

Z dlhodobého hľadiska, povedal Lovell, dúfa, že na týchto výsledkoch postaví rozsiahlejšie štúdie s viacerými hodnoteniami po intervencii a presnejšími zobrazovacími technikami. Preskúmaním toho, ako rôzne zlúčeniny v mäte ovplyvňujú mozog a ako dlho výhody trvajú, sa snažia lepšie pochopiť potenciál tejto každodennej byliny na podporu kognitívneho zdravia.

Štúdia „Randomizovaná placebom kontrolovaná klinická štúdia skúmajúca krátkodobé kognitívne a cerebrovaskulárne účinky konzumácie mätového čaju: Mediačná štúdia“ bola napísaná Lukom Netzlerom a Brianom Lovellom.