Mestské jašterice prekvapujú: V dave sa cítia lepšie a vytvárajú si priateľstvá

Vedci zistili, že jašterice žijúce v mestách sú oveľa tolerantnejšie a priateľskejšie v porovnaní so svojimi samotárskymi príbuznými na vidieku. Za zmenou správania stojí mestské prostredie.

Mestské jašterice prekvapujú: V dave sa cítia lepšie a vytvárajú si priateľstvá
Zdroj: discovermagazine.com
Život v meste mení správanie zvierat. Nová štúdia odhalila, že mestské jašterice sú oveľa spoločenskejšie ako tie, ktoré žijú v prírode. Dôvod? Musia sa naučiť vychádzať s ostatnými.

Život v meste prináša pre zvieratá množstvo výziev, od znečistenia svetlom a hlukom až po fragmentáciu životného prostredia. Vedci z Bielefeldskej univerzity sa zamerali na vplyv urbanizácie na sociálne správanie jašteríc múrových (Podarcis muralis). Zistili, že tieto plazy, bežne samotári, v mestách prekvapivo vyhľadávajú spoločnosť.

Štúdia publikovaná v Biology Letters porovnávala sociálne interakcie mestských a nemestských jašteríc. Výsledky ukázali, že mestské jašterice si vytvárajú silnejšie väzby a udržiavajú častejší kontakt so svojimi susedmi. Dôvodom je štruktúra mestského prostredia, ktorá ich núti častejšie sa stretávať a zdieľať obmedzené zdroje.

Mestá so svojou infraštruktúrou predstavujú pre zvieratá prekážky, ale aj príležitosti na adaptáciu. Zatiaľ čo niektoré druhy, ako vrabce spevavé, vykazujú v mestách zvýšenú agresivitu, iné, ako kojoty, sa stávajú tolerantnejšími. Vedci skúmali populácie jašteríc v chorvátskom meste Rovinj a v parku vzdialenom 3 kilometre. Počas 21 dní sledovali ich interakcie a zaznamenávali, kedy sa jašterice nachádzali v okruhu 2 metrov od seba. Následne vytvorili sociálne siete, ktoré znázorňovali vzťahy medzi jaštericami.

Komentár redakcie: Je fascinujúce, ako sa zvieratá dokážu prispôsobiť životu v mestách. Táto štúdia ukazuje, že urbanizácia má komplexný vplyv na ich správanie a sociálne interakcie.

Výsledky ukázali, že mestské jašterice mali viac kontaktov, silnejšie väzby a častejšie sa vyskytovali v skupinách. Vedci sa domnievajú, že za tým stojí obmedzený priestor a nerovnomerné rozloženie zdrojov, ako sú potrava a miesta na vyhrievanie sa. To núti jašterice k väčšej tolerancii a spolupráci. Podobné výsledky priniesla aj štúdia z roku 2020, ktorá skúmala správanie myší pásavých v mestských a vidieckych oblastiach v Poľsku. Mestské myši mali častejšie stretnutia a prejavovali menej agresie, pravdepodobne kvôli hojnosti potravy a snahe šetriť energiou.

Štúdie naznačujú, že život v meste môže viesť k neočakávaným sociálnym interakciám medzi zvieratami, ktoré by sa inak vyhýbali kontaktu.