Mikróby v zuboch Napoleonových vojakov odhaľujú príčiny tragického ústupu z Ruska
Analýza DNA zo zubov Napoleonových vojakov identifikovala baktérie spôsobujúce horúčku, čo potvrdzuje historické záznamy o rozšírených infekčných ochoreniach v armáde.
Tragický ústup Napoleonovej armády z Ruska v roku 1812 bol sprevádzaný hladom, zimou a chorobami. Nový výskum odhaľuje, aké mikroorganizmy mohli prispieť k smrti tisícov vojakov.
Napoleonova invázia do Ruska v roku 1812 sa skončila katastrofálnym ústupom, pri ktorom zahynuli státisíce vojakov. Vedci zistili, že k úmrtiam prispeli aj infekčné ochorenia. Genetici zistili prítomnosť dvoch druhov baktérií spôsobujúcich horúčku v zuboch vojakov. Tieto zistenia publikované v Current Biology potvrdzujú, že vojaci žili a zomierali v prostredí plnom infekčných chorôb, ako to predpokladali historici.
Rafe Blaufarb, historik špecializujúci sa na napoleonskú históriu, potvrdil, že tieto zistenia sa zhodujú s dobovými správami. Lekári zaznamenávali symptómy vojakov, vrátane horúčky, hnačky, pneumónie a ďalších príznakov bakteriálnej infekcie. Nová štúdia prináša „biologické detaily na úrovni DNA“ k už známemu príbehu.
Spočiatku sa zdalo, že Napoleonova invázia do Ruska je úspešná. Zhromaždil viac ako pol milióna vojakov a dobyl veľkú časť Európy. Keď však armáda dorazila do Moskvy, našla len opustené, Rusmi spálené mesto. A blížila sa zima. Napoleon sa rozhodol pre ústup, ktorý sa stal vyčerpávajúcim pochodom v krutej zime s nedostatkom jedla. Mráz, nedostatok potravy a vyčerpanie z pochodu stovkami kilometrov cez ľad a sneh, to všetko mohlo zabiť.
Komentár redakcie: Výskum odhaľuje, že okrem mrazu a hladu zohrali pri tragickom ústupe Napoleonovej armády z Ruska významnú úlohu aj infekčné ochorenia, ako paratýfus a návratná horúčka.
Už v roku 2006 DNA analýza pozostatkov napoleonských vojakov potvrdila prítomnosť baktérií spôsobujúcich týfus a zákopovú horúčku, čo sa zhodovalo s historickými záznamami. Vedci sa vtedy zamerali len na tieto dve baktérie. Najnovšia štúdia použila odlišný prístup. „Hľadali sme akýkoľvek známy patogén,“ hovorí Nicolás Rascovan. Použili techniku nazývanú shotgun sequencing, ktorá zachytáva množstvo DNA prítomnej vo vzorke.
Analyzovali zuby 13 vojakov pochovaných v masovom hrobe v Litve. U štyroch vojakov zistili prítomnosť Salmonella enterica, ktorá spôsobuje paratýfus. U dvoch vojakov našli stopy Borrelia recurrentis, baktérie spôsobujúcej návratnú horúčku, prenášanej všami.
Rascovan zdôrazňuje, že analýza sa týkala len malej časti z tisícov zomrelých vojakov. Nemôžeme povedať, ako rozšírené boli infekcie. V kombinácii s chladom a hladom je však pravdepodobné, že tieto a ďalšie patogény zohrali úlohu v páde vojakov. Blaufarb dodáva: „Skutočnou záhadou je, ako sa vôbec niekto dostal von.“
