Mikróby vo vašom čreve ako stroje na získavanie kalórií? Množstvo metánu rozhoduje!

Nová štúdia z Arizonskej štátnej univerzity odhaľuje, že mikróby produkujúce metán v našich črevách môžu ovplyvňovať, koľko kalórií získavame z potravy, najmä z vlákniny. Zisťuje sa, že u niektorých ľudí sa v črevách produkuje viac metánu ako u iných, čo by mohlo vysvetliť rozdiely v energetickom zisku z rovnakého jedla.

Ľudské črevo je domovom rozsiahleho ekosystému mikroorganizmov, známeho ako mikrobióm. Medzi týmito mikróbmi sa nachádzajú aj tie, ktoré produkujú metán. Nová štúdia z Arizonskej štátnej univerzity naznačuje, že množstvo metánu produkovaného v črevách môže mať vplyv na to, koľko kalórií telo absorbuje z potravy.

Štúdia zistila, že ľudia s mikrobiómom produkujúcim viac metánu dokážu efektívnejšie využívať energiu z potravy bohatej na vlákninu. Tento jav môže vysvetľovať, prečo rôzni jedinci získavajú odlišné množstvo kalórií z potravín, ktoré sa dostanú do hrubého čreva. Vedci však zdôrazňujú, že hlavným problémom nie je vláknina. Celkovo prijímame viac kalórií zo stravy bohatej na spracované potraviny, bez ohľadu na produkciu metánu. Avšak pri konzumácii stravy bohatej na vlákninu sa množstvo absorbovaných kalórií líši v závislosti od množstva produkovaného metánu.

Blake Dirks, vedúci autor štúdie, zdôrazňuje, že tieto zistenia majú významné dôsledky pre stravovacie intervencie. Ukazujú, že ľudia môžu na rovnakú diétu reagovať odlišne, a to čiastočne vďaka zloženiu ich črevného mikrobiómu. Štúdia, publikovaná v časopise The ISME Journal, zistila, že mikroorganizmy produkujúce metán, známe ako metanogény, sú spojené s efektívnejším mikrobiómom a vyššou absorpciou energie z potravy.

Komentár redakcie: Výskum zdôrazňuje zložitý vzťah medzi našou stravou, črevným mikrobiómom a metabolizmom. Zistenia naznačujú, že optimalizácia zloženia črevného mikrobiómu by mohla byť kľúčom k personalizovanejším a efektívnejším stravovacím odporúčaniam. Potenciálne to otvára dvere pre nové prístupy k liečbe obezity a ďalších metabolických ochorení.

Výskumníci naznačujú, že metanogény môžu mať vzájomne prospešný vzťah s mikroorganizmami, ktoré produkujú mastné kyseliny s krátkym reťazcom. Metanogény spotrebúvajú vodík, ktorý vzniká pri fermentácii vlákniny, a tým umožňujú ďalšiu produkciu mastných kyselín s krátkym reťazcom, ktoré telo využíva ako zdroj energie. Rosy Krajmalnik-Brown, vedúca autorka štúdie, uvádza, že ľudské telo samo o sebe metán neprodukuje, produkujú ho len mikroorganizmy. Preto sa metán dá považovať za biomarker efektívnej produkcie mastných kyselín s krátkym reťazcom.

Pre účely experimentu boli účastníci štúdie ubytovaní v špeciálnych, hermeticky uzavretých izbách, tzv. kalorimetroch, kde sa po dobu šiestich dní meral ich metabolizmus a produkcia metánu. Dostávali dve rôzne diéty: jednu bohatú na spracované potraviny a chudobnú na vlákninu a druhú bohatú na celé potraviny a vlákninu. Obe diéty mali rovnaký pomer sacharidov, bielkovín a tukov. Vedci analyzovali vzorky krvi a stolice, aby zistili, koľko energie telo absorbovalo z potravy a sledovali aktivitu mikroorganizmov. Porovnávali údaje od ľudí s vysokou a nízkou produkciou metánu.

Výsledky ukázali, že pri konzumácii stravy bohatej na vlákninu takmer všetci účastníci absorbovali menej kalórií v porovnaní s diétou bohatou na spracované potraviny. Avšak tí, ktorých črevá produkovali viac metánu, absorbovali z diéty bohatej na vlákninu viac kalórií ako tí, ktorých črevá produkovali menej metánu.

Tento výskum vytvára základ pre budúce štúdie a lekárske postupy. Dirks navrhuje, že by bolo zaujímavé preskúmať, ako na tieto typy diét reagujú iné populácie, napríklad ľudia s obezitou, cukrovkou alebo inými zdravotnými problémami. Krajmalnik-Brown zdôrazňuje dôležitosť personalizovaného prístupu k mikrobiómu, pretože diéta navrhnutá na zlepšenie mikrobiómu mala u každého človeka iný účinok, čiastočne preto, že niektorí ľudia produkovali viac metánu ako iní.