Mikroplasty v mozgu: Sú ultra-spracované potraviny tichý zabijak? Nová štúdia odhaľuje alarmujúce zistenia
Nová séria vedeckých prác upozorňuje na potenciálne riziká spojené s prítomnosťou mikroplastov v ľudskom mozgu, pričom ako hlavný zdroj sa uvádzajú ultra-spracované potraviny. Výskum naznačuje spojitosť s nárastom depresií, úzkostí a demencie.
Vedci varujú pred hromadením mikroplastov v mozgu, spojeným s konzumáciou ultra-spracovaných potravín. Rastúce obavy z vplyvu na duševné zdravie.
Štúdie publikované v májovom vydaní Brain Medicine prinášajú znepokojivé zistenia o hromadení mikroplastov v mozgovom tkanive. Tieto mikročastice, pochádzajúce najmä z ultra-spracovaných potravín, môžu podľa vedcov významne prispievať k celosvetovému nárastu neurologických porúch, ako sú depresie, úzkosti a demencia.
Vedci odhadujú, že v ľudskom mozgu sa môže nachádzať až „lyžička“ mikroplastov. Táto desivá predstava je podrobne preskúmaná v štúdiách, ktoré hovoria o „rozšírenej infiltrácii“ syntetických materiálov do mozgu.
Štúdia poukazuje na to, že potraviny ako kuracie nugetky obsahujú až 30-krát viac mikroplastov ako kuracie prsia, čo zdôrazňuje vplyv priemyselného spracovania. Navyše, ohrievanie potravín v plastových nádobách v mikrovlnnej rúre môže uvoľňovať milióny mikroplastov.
Komentár redakcie: Zistenia zverejnené v Brain Medicine sú alarmujúce a mali by podnietiť verejnú diskusiu o vplyve ultra-spracovaných potravín a plastov na naše zdravie. Hoci je potrebný ďalší výskum na potvrdenie priamej príčinnosti, existujúce dôkazy naznačujú, že zníženie expozície mikroplastom, najmä prostredníctvom stravy, by mohlo mať pozitívny vplyv na duševné zdravie a celkovú pohodu.
Zistenia z Nature Medicine ukazujú alarmujúce koncentrácie mikroplastov v ľudskom mozgu, najmä u pacientov s demenciou, kde boli ich hladiny 3 až 5-krát vyššie ako v iných orgánoch. Mikroplasty nájdené v mozgu boli prevažne menšie ako 200 nanometrov, najčastejšie polyetylén, a ich koncentrácia sa medzi rokmi 2016 a 2024 zvýšila o 47%, čo koreluje s celosvetovým nárastom produkcie plastov.
Výskumníci navrhujú vyvinutie Dietary Microplastic Index (DMI) na kvantifikáciu expozície mikroplastom prostredníctvom stravy. Podobne ako Dietary Inflammatory Index, aj DMI by mohol slúžiť na posúdenie rizika akumulácie mikroplastov na základe konzumovaných potravín.
Štúdia tiež naznačuje, že terapeutická aferéza, technika filtrovania krvi mimo tela, by mohla potenciálne odstraňovať mikroplasty z ľudského obehu. Výsledky naznačujú, že aferéza môže skutočne odstraňovať častice podobné mikroplastom z obehu.
Autori štúdie odporúčajú znížiť spotrebu ultra-spracovaných potravín, prehodnotiť obalové a spracovateľské metódy potravín, vyhýbať sa ohrievaniu jedla v plastových nádobách, podporovať ďalší výskum a vyvinúť regulačné rámce pre obsah mikroplastov v potravinách a obaloch.
