Milión rokov stará lebka mení pohľad na pôvod človeka: Sme starší a možno nie z Afriky?

Nová analýza starobylej lebky nájdenej v Číne naznačuje, že korene moderného človeka siahajú hlbšie do minulosti, než sme si mysleli. Otvára sa aj otázka, či Homo sapiens nevznikol mimo afrického kontinentu.

Tím vedcov dospel k tomuto záveru po opätovnom preskúmaní lebky známej ako Yunxian 2, nájdenej v Číne. Pôvodne bola klasifikovaná ako pozostatok druhu Homo erectus, primitívneho predchodcu človeka.

Moderné rekonštrukčné techniky však naznačujú, že lebka by mohla patriť druhu Homo longi (Dračiemu človeku), ktorý je úzko spojený s Denisovanmi, záhadnými príbuznými človeka moderného typu. Toto prehodnotenie by posunulo fosíliu na pozíciu najbližšej k bodu rozdelenia medzi modernými ľuďmi a ich najbližšími príbuznými, Neandertálcami a Denisovanmi. Znamenalo by to radikálnu revíziu chápania posledného milióna rokov ľudskej evolúcie.

Profesor Chris Stringer, antropológ z Prírodovedného múzea v Londýne, zdôrazňuje, že nové zistenia menia zaužívané predstavy: "Naznačuje to, že už pred miliónom rokov sa naši predkovia rozdelili do odlišných skupín, čo poukazuje na oveľa skorší a zložitejší evolučný rozkol, než sme si mysleli. V podstate to zdvojnásobuje čas vzniku Homo sapiens."

Komentár redakcie: Zistenia sú v rozpore s niektorými nedávnymi analýzami založenými na genetických porovnaniach žijúcich ľudí a starobylej DNA, čo naznačuje, že závery môžu byť sporné. Dr. Frido Welker z Kodanskej univerzity, ktorý sa na výskume nepodieľal, zdôrazňuje, že potvrdenie objavu ďalšími fosíliami a genetickými dôkazmi by bolo prekvapivé. Alternatívne by mohol molekulárny dátum zo samotnej vzorky poskytnúť pohľad na potvrdenie, alebo vyvrátenie autorovej morfologickej hypotézy.

Lebka bola objavená v provincii Hubei v roku 1990, ale bola vážne poškodená, čo komplikovalo jej interpretáciu. Na základe veku a niektorých prvotných charakteristík bola zaradená k druhu Homo erectus.

Najnovšia štúdia využila pokročilé CT skenovanie, skenovanie povrchu vo vysokom rozlíšení a sofistikované digitálne techniky na vytvorenie virtuálnej rekonštrukcie lebky. Veľká mozgovňa a vystupujúca spodná čeľusť pripomínajú Homo erectus, ale celkový tvar, veľkosť mozgovne a zuby naznačujú bližší vzťah k Homo longi – druhu, ktorý by mal podľa niektorých vedcov zahŕňať aj Denisovanov.

Ak sa táto teória potvrdí, posunie to rozdelenie medzi našimi predkami, Neandertálcami a Homo longi minimálne o 400 000 rokov späť. Podľa profesora Stringera to tiež otvára možnosť, že náš spoločný predok – a potenciálne prvý Homo sapiens – žil v západnej Ázii, nie v Afrike.

"Táto fosília je nám najbližšia k predkovi všetkých týchto skupín," povedal Stringer.

Výpočtová analýza širšieho výberu fosílií naznačuje, že v posledných 800 000 rokoch sa veľkomozgoví ľudia vyvíjali v piatich hlavných vetvách: ázijský erectus, heidelbergensis, sapiens, Neandertálci a Homo longi (vrátane Denisovanov).

"Veríme, že táto štúdia je prelomovým krokom k vyriešeniu 'zmätku v strede' [mätúceho radu ľudských fosílií z obdobia medzi 1 miliónom a 300 000 rokmi], ktorý paleontológov zamestnáva už desaťročia," dodal Stringer.