Mimosmyslové zážitky spojené s vyšším výskytom psychických problémov a traumy, zistila štúdia

Ľudia, ktorí zažívajú mimosmyslové zážitky, teda pocity oddelenia od vlastného tela, vykazujú vyššiu mieru psychických ťažkostí, traumu z minulosti a disociačné príznaky, naznačuje nová štúdia.

Nová štúdia publikovaná v časopise Personality and Individual Differences skúmala súvislosť medzi mimosmyslovými zážitkami (OBE) a psychickým zdravím. OBE, často opisované ako pocity vznášania sa nad vlastným telom alebo pozorovanie sveta z vonkajšej perspektívy, dlhodobo fascinujú vedcov i verejnosť. Niektorí odborníci ich považujú za symptóm psychiatrických stavov, iní ich vnímajú ako súčasť normálneho spektra ľudského vedomia.

Autorka štúdie, Marina Weiler z University of Virginia, uviedla, že ju inšpirovali rozhovory s ľuďmi, ktorí OBE zažili. Zistila, že tieto zážitky sú spoločnosťou a lekárskou komunitou často stigmatizované, čo vedie k tomu, že sa o nich ľudia boja hovoriť. Weiler dodala, že cieľom štúdie bolo zistiť, či sú OBE skutočne spojené s psychopatológiou alebo predstavujú odlišný, nepatologický jav.

Štúdie sa zúčastnilo 545 dospelých osôb z rôznych prostredí. Z nich 256 uviedlo, že v živote zažili OBE, zatiaľ čo 289 takúto skúsenosť nemalo. Účastníci vyplnili dotazníky zamerané na ich duševné zdravie, disociačné príznaky, traumu z detstva, sociálne fungovanie a celkový zdravotný stav. Vedci analyzovali odpovede pomocou štatistických metód, ktoré zohľadňovali vek a pohlavie.

Komentár redakcie: Táto štúdia poukazuje na komplexný vzťah medzi mimosmyslovými zážitkami a psychickým zdravím. Hoci výsledky naznačujú, že ľudia s OBE môžu vykazovať vyššiu mieru psychických ťažkostí, je dôležité vyhnúť sa generalizáciám a zamerať sa na individuálny kontext každého zážitku. Budúci výskum by sa mal zamerať na hlbšie pochopenie mechanizmov a vplyvu OBE, aby bolo možné poskytnúť adekvátnu podporu ľuďom, ktorí ich zažívajú.

Výsledky ukázali, že účastníci s OBE dosiahli vyššie skóre takmer vo všetkých meraniach. Častejšie uvádzali príznaky úzkosti, depresie, disociácie a viac negatívnych skúseností v detstve, vrátane emocionálneho a fyzického týrania. Taktiež mali viac ťažkostí v sociálnom a medziľudskom živote.

Zaujímavosťou je, že 40 % ľudí s OBE vykazovalo známky disociácie, ktoré sú spojené s klinickými problémami, v porovnaní s iba 14 % v kontrolnej skupine. Podobne, 53 % ľudí s OBE spĺňalo kritériá pre riziko bežnej psychickej poruchy, oproti 44 % v kontrolnej skupine. Ľudia s kratšou dobou od ich prvej OBE vykazovali väčšie známky psychickej tiesne.

Autori štúdie však upozorňujú, že výsledky neznamenajú, že samotné OBE sú škodlivé alebo spôsobujú duševné choroby. Mohú predstavovať adaptívne mechanizmy zvládania stresu alebo traumy. Weiler zdôraznila, že je dôležité vyhnúť sa stigmatizácii OBE a zamerať sa na lepšie pochopenie ich kontextu a rozlíšenie škodlivých od potenciálne prospešných skúseností.