Mladá krv a kostná dreň omladzujú starnúcu pleť: Prelomový výskum v laboratóriu

Nemeckí vedci zistili, že mladá krv obsahuje faktory, ktoré môžu omladiť starnúcu pleť, ale len v prítomnosti buniek kostnej drene. Ich zistenia otvárajú dvere novým možnostiam v oblasti kozmetiky a regeneratívnej medicíny.

Mladá krv a kostná dreň omladzujú starnúcu pleť: Prelomový výskum v laboratóriu
Zdroj: newatlas.com
Od upírskych legiend po tkanivo vypestované v laboratóriu, myšlienka, že mladá krv dokáže zvrátiť starnutie, už nie je len mýtus. Nová štúdia ukazuje, že proteíny vylučované bunkami kostnej drene, aktivované mladou krvou, môžu v laboratóriu omladiť starnúcu pleť.

V minulosti boli myšlienky o omladzujúcich účinkoch mladej krvi spájané skôr s legendami a kontroverznými praktikami. Nová štúdia, realizovaná výskumným a vývojovým oddelením spoločnosti Beiersdorf AG, však prináša vedecké dôkazy o tom, že mladá ľudská krv skutočne obsahuje faktory, ktoré môžu omladzovať starnúcu pleť. Dôležité je, že tieto účinky sa prejavujú len v prítomnosti buniek kostnej drene.

Vedci sa zamerali na nadviazanie na predchádzajúce experimenty na zvieratách, kde sa staré myši omladzovali zdieľaním krvného obehu s mladými myšami. Pre potreby ľudského modelu vytvorili pokročilý systém "orgánu na čipe", ktorý obsahoval dva 3D ľudské organoidy: model kože v plnej hrúbke a model kostnej drene obsahujúci kmeňové bunky, z ktorých vznikajú krvné bunky. Do tohto systému zaviedli sérum z mladej (pod 30 rokov) a starej (nad 60 rokov) ľudskej krvi, aby zistili, či mladé sérum zmierňuje prejavy starnutia pleti.

Zistili, že samotné vystavenie modelu kože mladému séru bez buniek kostnej drene neprinieslo žiadne zlepšenie markerov starnutia. Až pri spoločnej kultivácii modelu kože s kostnou dreňou a následnom vystavení mladému séru vedci pozorovali zvýšenú proliferáciu buniek, znížený biologický vek a zlepšenú funkciu mitochondrií (výroba energie) v bunkách kostnej drene. Mladé sérum spúšťalo zmeny v bunkách kostnej drene, čo viedlo k sekrécii omladzujúcich faktorov. Tieto zmenené bunky vylučovali proteíny, ktoré preukázateľne zvrátiť prejavy starnutia v modeloch kože.

Komentár redakcie: Nová štúdia otvára dvere inovatívnym prístupom k omladzovaniu pleti. Hoci je ešte príliš skoro hovoriť o reálnych aplikáciách, zistenia naznačujú, že proteíny vylučované kostnou dreňou v reakcii na mladú krv by mohli byť kľúčom k vývoju účinných anti-agingových terapií.

Pomocou proteomiky vedci identifikovali 55 proteínov súvisiacich s vekom, ktoré boli vylučované modelom kostnej drene v reakcii na mladé sérum. Z nich sedem vykazovalo jasné anti-agingové účinky, keď boli testované priamo na starnúcich ľudských fibroblastoch (bunky, ktoré tvoria spojivové tkanivo) a keratinocytoch (hlavný typ buniek najvrchnejších vrstiev kože) v laboratóriu. Medzi prínosy patrilo viac delenia buniek, vyššia produkcia kolagénu, lepšie zdravie mitochondrií a zvýšená schopnosť premeny na tukové bunky, čo je znak regeneračnej flexibility.

Štúdia má však aj určité obmedzenia. Experimenty trvali tri až päť týždňov, pričom dlhodobé účinky zostávajú neznáme. Aby sa predišlo mätúcim premenným, modely kože neboli vopred zostarnuté pomocou liekov alebo ošetrení, ktoré vyvolávajú starnutie. Modely kostnej drene vyžadovali pridané rastové faktory, aby zostali životaschopné, čo mohlo do určitej miery zmiasť výsledky – hoci sa porovnávali mladé a staré séra za rovnakých podmienok rastového faktora.

Samozrejme, tieto výsledky boli získané v modeloch tkanív vypestovaných v laboratóriu. Skutočné ľudské telá sú oveľa komplexnejšie. Štúdia však poukazuje na sľubnú novú triedu potenciálnych omladzujúcich zložiek: proteíny vylučované mladou kostnou dreňou v reakcii na systémové podnety. Tieto proteíny by sa mohli skúmať na topické alebo injekčné anti-agingové ošetrenia pleti, alebo ako biomarkery pre starnutie alebo omladenie pleti.

V dlhodobom horizonte by to mohlo viesť k individualizovaným terapiám využívajúcim zložky z vlastnej (mladej alebo upravenej) kostnej drene osoby na obnovenie starnúcich tkanív.

Štúdia bola publikovaná v časopise Aging.