Moldavsko si zvolilo proeurópsku vládu. Porážka pre proruské sily v kľúčových voľbách.
V kľúčových voľbách si Moldavsko vybralo proeurópsku budúcnosť. Napriek snahám Ruska o ovplyvnenie volieb, zvíťazila strana Akcie a Solidarita a potvrdila tak prozápadné smerovanie krajiny.
Moldavsko sa rozhodlo pre Európu. Parlamentné voľby priniesli jasné víťazstvo proeurópskej strane, čo predstavuje zásadný krok smerom k integrácii do Európskej únie.
KIŠIŇOV, Moldavsko (AP) – V parlamentných voľbách si Moldavsko zvolilo proeurópsku vládnucu stranu jasnou väčšinou, čím porazilo proruské sily. Voľby boli vnímané ako kľúčová voľba medzi Východom a Západom. Európski lídri ocenili rozhodnutie Moldavska, ktoré potvrdilo prozápadnú orientáciu a budúce členstvo v Európskej únii aj napriek údajnému zasahovaniu Ruska. Táto malá krajina má veľký geopolitický význam.
"Jasne ste si vybrali: Európa, demokracia, sloboda," uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na sociálnej sieti X. "Žiadny pokus o šírenie strachu alebo rozdelenia nedokázal zlomiť vaše odhodlanie."
Moldavsko, vnútrozemská krajina medzi vojnou zmietanou Ukrajinou a Rumunskom, členom EÚ a NATO, bolo do roku 1991 súčasťou Sovietskeho zväzu. V posledných rokoch sa jasne orientuje na Západ, čím sa stalo geopolitickým bojiskom medzi Ruskom a Európou.
Komentár redakcie: Víťazstvo strany PAS znamená kontinuitu v úsilí o integráciu do EÚ. Napriek tomu, Moldavsko zostáva v zložitej geopolitickej situácii, kde sa Rusko snaží udržať si svoj vplyv. Voľby ukázali, že Moldavci uprednostňujú európsku cestu, čo potvrdzuje prozápadné smerovanie krajiny. Dôležité je, že sa to podarilo aj napriek rozsiahlemu tlaku a dezinformačnej kampani zo strany Ruska.
Výsledok nedeľňajších volieb je pozoruhodný vzhľadom na opakované tvrdenia moldavských úradov, že Rusko vedie rozsiahlu "hybridnú vojnu" s cieľom ovplyvniť ich výsledok. Moldavsko podalo prihlášku do EÚ v roku 2022 po rozsiahlej ruskej invázii na Ukrajinu a v tom istom roku získalo štatút kandidátskej krajiny. Brusel súhlasil so začatím prístupových rokovaní minulý rok.
Po sčítaní takmer všetkých hlasov získala proeurópska Strana akcie a solidarity (PAS) 50,1 % hlasov, zatiaľ čo proruský Vlastenecký volebný blok získal 24,2 %. Blok Alternativa, priateľský k Rusku, skončil tretí, nasledovaný populistickou stranou Naši. Do parlamentu sa dostala aj pravicová strana Domov je demokracia.
Z údajov vyplýva, že PAS bude mať v 101-člennom parlamente jasnú väčšinu, približne 55 kresiel.
V centrále PAS v Kišiňove označil líder strany Igor Grosu voľby za ďalší boj proti "nepriateľom našej krajiny, ktorých sa kedysi zdalo nemožné poraziť". Povedal, že to bol "záverečný boj o budúcnosť".
"Tieto voľby nevyhrala len PAS, ale vyhrali ich ľudia," povedal. "Ruská federácia nasadila do boja všetko, čo mala najpodlejšie – hory peňazí, hory klamstiev, hory nezákonností. Využila zločincov, aby sa pokúsila premeniť celú našu krajinu na útočisko zločinu. Naplnila všetko nenávisťou."
Moldavský veľvyslanec pri OSN Gheorghe Leucă vyhlásil, že "napriek bezprecedentnému tlaku, dezinformáciám a zasahovaniu zo strany Kremľa, moldavský ľud obhájil demokraciu prostredníctvom slobodných a spravodlivých volieb."
Povedal, že význam volieb je globálny a ukázal, že "demokracia môže zvíťaziť aj pod neustálym tlakom". Tiež dodal, že demokracie nemôžu stáť osamote a potrebujú "solidaritu, odolnosť a podporu."
Po parlamentných voľbách moldavský prezident nominuje premiéra, spravidla z vedúcej strany alebo bloku, ktorý sa potom môže pokúsiť zostaviť novú vládu. Navrhovaná vláda potom potrebuje súhlas parlamentu.
Je pravdepodobné, že prezidentka Maia Sandu, ktorá založila PAS v roku 2016, opäť nominuje premiéra Dorina Receana, ekonóma, ktorý riadil moldavskú vládu počas viacerých kríz od roku 2023. Recean predtým pôsobil ako Sanduin poradca pre obranu a bezpečnosť.
"Hlavnou úlohou je teraz opäť spojiť spoločnosť, pretože to, čo Rusko dosiahlo, je vyvolať v spoločnosti veľké napätie a rozdelenie," povedal Recean novinárom.
Sandu v pondelok uviedla, že výsledok dokázal, že Moldavci "sa dokážu zjednotiť, keď je v stávke budúcnosť našej krajiny", ale že víťazstvo musí byť prínosom pre všetkých občanov.
"Moldavsko je náš spoločný domov," povedala. "Všetci zdieľame rovnaké nádeje: žiť v mieri a slobode a ponúknuť našim deťom bezpečnú budúcnosť tu, doma. Najistejšou cestou k týmto cieľom je európska cesta. Včerajšie hlasovanie je silným mandátom pre vstup Moldavska do EÚ."
Údajné ruské schémy zahŕňali rozsiahle kupovanie hlasov, viac ako 1 000 kybernetických útokov na kritickú vládnu infraštruktúru, plán na podnecovanie nepokojov počas volieb a rozsiahlu dezinformačnú kampaň na internete s cieľom ovplyvniť voličov.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že telefonoval so Sandu a zablahoželal jej k "veľmi dôležitému víťazstvu" pre Moldavsko. "Ruské podvratné aktivity, neustále dezinformácie – nič z toho nefungovalo," povedal.
Moskva opakovane poprela zasahovanie do Moldavska.
Deň volieb bol poznačený sériou incidentov, od bombových hrozieb na viacerých volebných miestnostiach v zahraničí až po kybernetické útoky na volebnú a vládnu infraštruktúru, fotografovanie hlasovacích lístkov voličmi a nezákonnú prepravu niektorých voličov do volebných miestností. Traja ľudia boli zadržaní pre podozrenie z plánovania vyvolania nepokojov po voľbách.
Igor Dodon, bývalý prezident a člen proruského Vlasteneckého volebného bloku, vyzval na protest pred budovou parlamentu po tom, čo bez predloženia akýchkoľvek dôkazov obvinil PAS zo zasahovania do volieb.
PAS viedla kampaň s prísľubom pokračovať v ceste Moldavska k členstvu v EÚ podpísaním prístupovej zmluvy do roku 2028, zdvojnásobením príjmov, modernizáciou infraštruktúry a bojom proti korupcii.