Moldavsko uväznilo proruskú političku: Ako sa prejavuje vplyv Kremľa?

Regionálna politička s väzbami na Moskvu bola v Moldavsku odsúdená na väzenie, čo predstavuje významný zásah pre ruský vplyv v autonómnom regióne na juhu krajiny. Moldavsko sa zbližuje s EÚ a Ukrajinou, zatiaľ čo desaťročia trvajúci vplyv Ruska slabne.

Súd v Kišiňove poslal 5. augusta do väzenia Evgheniu Guțul, líderku autonómnej oblasti Gagauzsko, na sedem rokov za prevod ruských peňazí zakázanej strane Șor. Rozsudok predstavuje významný krok v obmedzovaní vplyvu Ruska v Moldavsku. V rovnakom prípade bola odsúdená aj bývalá sekretárka strany Șor, Svetlana Popan, na šesť rokov.

Rusko reagovalo vyhlásením, že proeurópska vláda v Moldavsku „potláča nesúhlas“ a obvinilo Guțul z vykonštruovaných obvinení v dôsledku „tlaku na sudcov“. Predseda moldavského parlamentu Igor Grosu zdôraznil, že „všetci, ktorí sa podieľajú na korupčných schémach, musia čeliť spravodlivosti“.

Evghenia Guțul, vnímaná prokuratúrou, západnými predstaviteľmi a analytikmi ako politický aktér spojený s Kremľom, sa stala symbolom snahy Moldavska o zníženie vplyvu Moskvy. Guțul sa dostala k moci ako kandidátka strany Șor, ktorá bola v tom čase obviňovaná z kupovania hlasov. Bola uznaná vinnou z prevádzania nahlásených ruských finančných prostriedkov do Moldavska v rokoch 2019 až 2022 na financovanie strany Șor. Stranu založil Ilan Șor, proruský podnikateľ odsúdený za spreneveru miliardy dolárov, ktorý žije v exile v Moskve.

Komentár redakcie: Odsúdenie Evghenie Guțul predstavuje pre Moldavsko významný krok v úsilí o zníženie vplyvu Ruska a posilnenie proeurópskeho smerovania krajiny. Reakcia Ruska naznačuje, že Kremeľ bude pokračovať v hybridných taktikách s cieľom destabilizovať Moldavsko a udržať si svoj vplyv v regióne.

Moldavské úrady zakázali stranu Șor v júni 2023 s odvolaním sa na ohrozenie národnej suverenity a demokratických noriem. Guțul bola v roku 2023 zvolená za guvernérku (baškana) Gagauzska, autonómneho regiónu Moldavska s etnickým turkickým obyvateľstvom, ktorý je považovaný za proruskú baštu. V marci 2024 sa stretla s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, čo bolo vnímané ako súčasť Kremľom podporovanej siete.

EÚ a USA uvalili na Guțul koncom roka 2024 sankcie za „pokus o zvrhnutie ústavného poriadku“ a „destabilizáciu Moldavskej republiky“. Počas svojho pôsobenia vo funkcii ostro kritizovala súčasnú proeurópsku vládu Moldavska a pravidelne navštevovala popredných predstaviteľov Kremľa. Prokuratúra tvrdí, že Guțul sa aktívne podieľala na systematickom zavádzaní nezúčtovaných finančných prostriedkov do Moldavska pochádzajúcich z organizovanej zločineckej skupiny, najmä z Ruskej federácie, vo výške viac ako 2,4 milióna dolárov.

Rusko dlhodobo využíva hybridnú vojnu vrátane dezinformácií, zástupných politikov a zmrazených konfliktov na udržanie vplyvu v európskych krajinách. Moldavsko je toho názorným príkladom. Moskva naďalej využíva svoje oporné body v Podnestersku a Gagauzsku ako strategické páky na destabilizáciu proeurópskeho kurzu Moldavska.

Proeurópska Maia Sandu sa stala prezidentkou Moldavska v roku 2020. V roku 2022 získalo Moldavsko štatút kandidátskej krajiny EÚ, čo podnietilo Rusko k vedeniu agresívnej protizápadnej kampane. V roku 2023 ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil, že Ukrajina zachytila plán zničenia Moldavska ruskou rozviedkou s cieľom zlomiť demokraciu a nastoliť kontrolu nad krajinou.

Dezinformačná kampaň Kremľa sa zintenzívňuje pred nadchádzajúcimi voľbami v septembri 2025, pričom sa zameriava najmä na moldavské komunity v Európe. V roku 2025 spustili proruské boty kampaň s cieľom vniesť rozkol medzi Sandu a podpredsedníčkou Európskej komisie Kajou Kallas.

Uväznenie Guțul, ústrednej postavy v moldavskej sieti spojenej s Kremľom, bude silným úderom pre ruské pozície v regióne. Je pravdepodobné, že ruská dezinformačná a propagandistická kampaň sa len zintenzívni, aby kompenzovala túto strategickú stratu.