Motivácie masových vrahov: Evolučná psychológia odhaľuje životné vzorce

Nová štúdia publikovaná v časopise Evolutionary Psychological Science naznačuje, že životná fáza masového vraha zásadne ovplyvňuje jeho motivácie, stresory a výber obetí. Mladší páchatelia sú často poháňaní chronickým sociálnym odmietnutím, zatiaľ čo starší reagujú na akútne životné krízy.

Masové vraždy sú zriedkavé, no hlboko traumatizujúce. Hoci psychologický a kriminologický výskum zdokumentoval mnohé bezprostredné príčiny týchto činov, otázka, prečo niektorí jedinci reagujú na stres násilne, zostáva otvorená. Nová štúdia sa snaží túto otázku zodpovedať prepojením evolučných perspektív s existujúcimi rámcami.

Tento teoretický prístup naznačuje, že správanie súvisiace so statusom, agresiou a reprodukčnou stratégiou bolo formované tlakmi predkov a naďalej ovplyvňuje moderné správanie. Autori zdôrazňujú, že evolučná teória neospravedlňuje násilie, môže však pomôcť vysvetliť, prečo sa v rôznych typoch páchateľov objavujú určité opakujúce sa vzorce.

Výskumníci systematicky preskúmali recenzované empirické štúdie, pričom identifikovali 634 článkov. Po preverení relevantnosti bolo do konečnej syntézy zahrnutých 20 štúdií, ktoré priamo skúmali motivácie, stresory a vzorce správania osôb, ktoré spáchali masové vraždy, vraždy rodiny alebo streľbu v školách.

Komentár redakcie: Štúdia zdôrazňuje, že masové vraždy sú zriedka náhle činy, ale plánované udalosti. Stres, odmietnutie a strata statusu sú kľúčové faktory. Je dôležité posunúť sa od reaktívnych vysvetlení k proaktívnym spôsobom identifikácie a prerušenia cesty k násiliu. Evolučná psychológia neospravedlňuje násilie, ale pomáha vysvetliť, prečo sa určité vzorce objavujú, keď vyvinuté mysle čelia moderným stresorom.

Výsledky ukázali bimodálne vekové rozdelenie: páchatelia sa zoskupovali buď v neskorej adolescencii, alebo v strednom veku. Mladších páchateľov často charakterizovala história sociálneho odmietnutia, šikanovania a romantického neúspechu. Mnohí zanechali manifesty vyjadrujúce túžbu po pomste alebo uznaní a vnímali násilie ako spôsob, ako získať dominanciu.

Starší páchatelia častejšie páchali vraždy rodiny, často zabíjali partnerov a deti pred spáchaním samovraždy. Týmto činom predchádzali akútne životné krízy, ako finančný kolaps, rozvod alebo strata zamestnania. Svoje násilie prezentovali ako ochranu rodiny pred ťažkosťami.

Naprieč vekovými skupinami bola pomsta konzistentnou motiváciou. Mnohí vrahovia vnímali svoje činy ako odvetu, najmä mladší páchatelia, ktorí obviňovali spolužiakov alebo spoločnosť zo svojich zlyhaní. Starší páchatelia často končili samovraždou a vnímali násilie ako konečnú reakciu na stratu statusu alebo existenciálne zlyhanie.

Štúdia tiež zaznamenala rodové rozdiely. Masové vraždy páchajú prevažne muži. Ženy sa častejšie dopúšťajú násilia v domácom prostredí, pričom ako zbrane používajú jedy alebo podpaľačstvo. Ich motívy skôr súviseli s vnímaným altruizmom než s pomstou.