Mozog a empatia: Nový výskum odhaľuje, ako sa učíme cítiť s ostatnými

Cítime radosť z úspechov iných? Nová štúdia naznačuje, že mozog sa učí spájať ich šťastie s našou odmenou, čo posilňuje empatiu.

Nový výskum psychológov z USC Dornsife College of Letters, Arts and Sciences prináša prekvapujúce zistenie: empatia nie je fixná vlastnosť, ale schopnosť, ktorú môžeme rozvíjať. Štúdia publikovaná v časopise Psychological Science ukazuje, že ľudia si vytvárajú silnejšie väzby k druhým, ak ich radosť spájajú s osobnou odmenou.

„Je to sociálna obdoba Pavlovovho experimentu,“ vysvetľuje Leor Hackel, odborný asistent psychológie. „Tak ako sa pes naučí slintať pri zvuku zvončeka signalizujúceho jedlo, náš mozog sa môže naučiť cítiť dobre, keď je niekto iný šťastný.“

Výskumníci testovali túto teóriu pomocou série experimentov. Účastníci sledovali animovanú postavičku, ktorá zažívala rôzne situácie, od radostných až po nepríjemné. Následne sa im zobrazilo číslo, ktoré symbolizovalo ich osobný zisk alebo stratu. Po čase si tí, ktorí opakovane zažívali zisky pri šťastných momentoch postavy, začali spájať jej emócie s odmenou.

Komentár redakcie: Štúdia poukazuje na dôležitosť sociálneho prostredia pri rozvoji empatie. Vytváranie kooperatívnych prostredí, kde úspech jednotlivca prináša prospech celku, môže posilniť emocionálne väzby a viesť k väčšej empatii. Naopak, konkurenčné prostredia môžu rozvoj empatie brzdiť. Výskum má potenciál ovplyvniť nielen naše chápanie ľudského správania, ale aj vývoj umelej inteligencie, ktorá by mohla byť empatickejšia.

Neskôr, keď im boli ukázané nové scény s tou istou postavou, títo účastníci vykazovali silnejšie empatické pocity, dokonca aj bez prítomnosti odmien. Tiež boli ochotnejší usilovnejšie pracovať na získanie odmien počas sledovania pozitívnych emócií postavy, čo naznačuje, že emocionálna väzba mala motivačnú silu.

V záverečnom experimente si účastníci vyberali digitálne darčekové karty pre postavu, pričom vedeli, ktoré by ju potešili a ktoré nie. Niekedy výber darčeka, ktorý mala postava rada, znížil účastníkov celkový počet bodov. Napriek tomu tí, ktorí sa naučili spájať šťastie postavy s odmenou, s väčšou pravdepodobnosťou uprednostnili preferencie postavy – alebo dlhšie váhali pred inou voľbou – aj keď to znamenalo stratu bodov. Výsledky naznačujú, že emocionálne učenie formovalo nielen to, ako sa účastníci cítili, ale aj to, ako konali.

Výskumníci tvrdia, že tieto zistenia by mohli pomôcť vysvetliť, prečo empatia často rastie v kooperatívnych prostrediach, ako sú triedy, rodiny alebo tímy, kde úspech jednej osoby často prináša prospech všetkým. V konkurenčnejších prostrediach, kde zisk niekoho iného znamená vašu stratu, môže byť vytváranie týchto emocionálnych väzieb ťažšie.

„Pochopenie toho, ako si ľudia vytvárajú emocionálne väzby, by nám mohlo pomôcť navrhnúť AI, ktorá reaguje ľudskejším spôsobom,“ hovorí Yi Zhang, doktorand psychológie na USC Dornsife a vedúci autor štúdie. „Ale tiež nám to pripomína, ako veľmi empatia závisí od nášho sociálneho prostredia – a ako ho môžeme formovať.“