Mozog a úbytok pohybu: Výskum odhaľuje prepojenie s vekom po 49-ke

Prečo po päťdesiatke strácame motiváciu k pohybu? Vedci z Northeastern University objavili súvislosť medzi poklesom fyzickej aktivity a zmenami v mozgu, ktoré nastávajú okolo 49. roku života.

Je známe, že s pribúdajúcim vekom klesá naša fyzická aktivita. Doteraz sa to pripisovalo strate svalovej hmoty, úbytku sily a problémom s pohyblivosťou. Nový výskum však naznačuje, že za tým môže byť aj zmena v mozgu.

Výskumníci z Northeastern University tvrdia, že rozhodovanie o aktivite po 49. roku života je spojené so zmenami v mozgových štruktúrach. „Zistili sme, že mozog dokáže predpovedať variabilitu v správaní ľudí v oblasti fyzickej aktivity,“ hovorí Timothy Morris, spoluautor štúdie.

Štúdia publikovaná v Journal of Gerontology analyzovala dáta z Cambridge Centre for Ageing and Neuroscience. Išlo o štúdiu, v ktorej účastníci vo veku 18 až 81 rokov poskytovali údaje o svojej pohybovej aktivite a zároveň podstúpili magnetickú rezonanciu mozgu.

Komentár redakcie: Štúdia prináša zaujímavý pohľad na komplexnú problematiku poklesu fyzickej aktivity v strednom veku. Hoci poukazuje na koreláciu medzi zmenami v mozgu a poklesom aktivity, je dôležité zdôrazniť, že ide len o jeden z mnohých faktorov. Budúce výskumy by sa mali zamerať na potvrdenie kauzálnych súvislostí a hľadanie spôsobov, ako udržať mozog a telo aktívne aj v pokročilejšom veku.

Pomocou štatistickej metódy vedci identifikovali bod zlomu, kedy sa prepojenie medzi vekom a aktivitou začína meniť – okolo 49. roku života. Následne sa zamerali na mozog, aby našli neurologické mechanizmy, ktoré by tento pokles mohli vysvetliť. Štúdia ukázala koreláciu medzi zmenami v kľúčových oblastiach mozgu a úbytkom pohybovej aktivity.

„Existuje mnoho faktorov – sociálne, environmentálne, ekonomické, rodinné – ktoré ovplyvňujú zapojenie do fyzickej aktivity,“ hovorí Morris. V posledných rokoch sa výskumníci zameriavajú na rolu tzv. výkonných funkcií, teda schopnosti sústrediť sa, plánovať a realizovať ciele, vrátane kognitívnych procesov ako multitasking, pracovná pamäť a sebakontrola.

Veľa výskumov sa sústreďuje na tzv. sieť významnosti (salience network), súbor štruktúr v mozgu, ktoré nám pomáhajú orientovať sa v prostredí. Zahŕňa oblasti ako insula a dorzálny predný cingulárny kortex. Táto sieť neustále vyhľadáva podnety v prostredí a reaguje na ne.

„Súčasťou tejto siete je podsieť, ktorá súvisí s inhibičnou kontrolou, našou schopnosťou ovládať impulzy,“ vysvetľuje Morris. Ak má človek v úmysle ísť do posilňovne, ale po príchode domov uvidí gauč, musí potlačiť túžbu si naň sadnúť, aby mohol byť fyzicky aktívny. Zmeny v sieti významnosti s vekom môžu viesť k zníženej schopnosti inhibície a tým aj k poklesu fyzickej aktivity.