Mozog nezabúda náhodou: Odhalenie tajomstiev pamäti vďaka drobným červom

Výskum ukazuje, že zabúdanie je riadené chemickou látkou, ktorá nám pomáha učiť sa – dopamínom.

Mozog nezabúda náhodou: Odhalenie tajomstiev pamäti vďaka drobným červom
Zdroj: edu.au
Vedci z Flinders University prišli na prelomový objav: zabúdanie nie je chyba, ale aktívny proces riadený dopamínom, čo môže zmeniť chápanie pamäti.

Tím neurovedcov z Flinders Health and Medical Research Institute (FHMRI), vedený Dr. Yee Lian Chew a doktorandkou Annou McMillenovou, zistil, že mozog aktívne zabúda s pomocou dopamínu. Túto chemikáliu bežne spájame s učením. Štúdia, publikovaná v Journal of Neurochemistry, využila drobné červy Caenorhabditis elegans (dlhé iba 1 mm s 300 neurónmi, no geneticky z 80 % identické s ľuďmi) na preskúmanie mechanizmov zabúdania.

Tieto mikroskopické organizmy, hoci sa zdajú vzdialené od ľudí, zdieľajú podobné molekulárne dráhy v mozgu, vďaka čomu sú ideálne na štúdium pamäťových procesov. Vedci trénovali červy, aby si spojili vôňu s potravou, a sledovali, ako dlho si túto asociáciu pamätajú. Prekvapivo, červy, ktoré nemohli produkovať dopamín, si pamäť udržali oveľa dlhšie ako bežné červy. Inými slovami, bez dopamínu zabúdali oveľa pomalšie.

„Často vnímame zabúdanie ako zlyhanie, no je nevyhnutné. Ak by sme si pamätali všetko, naše mozgy by boli zahltené. Zabúdanie nám pomáha sústrediť sa a byť flexibilní,“ vysvetľuje Dr. Chew. Tím tiež zistil, že dva špecifické dopamínové receptory – DOP-2 a DOP-3, podobné niektorým ľudským dopamínovým receptorom – spolupracujú na riadení zabúdania. Keď boli oba receptory deaktivované, červy lipeli na svojich spomienkach rovnako ako tie s nedostatkom dopamínu.

Komentár redakcie: Hoci výskum prebiehal na červoch, odhalenia týkajúce sa úlohy dopamínu v zabúdaní majú potenciál ovplyvniť chápanie a liečbu porúch pamäti u ľudí. Je však dôležité poznamenať, že extrapolácia výsledkov z červov na ľudí si vyžaduje opatrnosť, a ďalší výskum je nevyhnutný na potvrdenie týchto zistení v ľudskom kontexte.

Dokonca aj keď sa vedci pokúsili obnoviť dopamín v určitých mozgových bunkách, nestačilo to, pretože na správne fungovanie zabúdania musí byť aktívny celý dopamínový systém. „Zistili sme, že dopamínové receptory v červoch, ktoré sú podobné tým u ľudí, hrajú úlohu pri regulácii tohto zabúdacieho správania,“ hovorí Dr. Chew. „Používame mozog červov, aby sme pochopili tieto chemické zmeny a dúfame, že náš výskum na malom mozgu červov prenesieme na oveľa väčší ľudský mozog.“

Tento výskum môže pomôcť pochopiť ľudskú pamäť, pretože dopamín zohráva dôležitú úlohu pri ochoreniach, ako je Parkinsonova choroba, kde môže byť ovplyvnené učenie a pamäť. Vedci sa teraz snažia zistiť, ako presne dopamín pôsobí na neuróny v mozgu, aby „zabudli“ staré spomienky. Domnievajú sa, že to môže mať dôsledky pre postupné straty pamäti počas zdravého starnutia alebo pri neurodegeneratívnych ochoreniach súvisiacich s dopamínom, ako je Parkinsonova choroba. Pochopením, ako dopamín pomáha mozgu zbaviť sa spomienok, by sme jedného dňa mohli nájsť nové spôsoby, ako podporiť ľudí s poruchami pamäti.

Výskum nadväzuje na podobné zistenia pri ovocných muškách, čo naznačuje, že zabúdanie riadené dopamínom je univerzálna funkcia mozgu. Práca 'Dopaminergic Modulation of Short-Term Associative Memory in Caenorhabditis elegans', od Anny McMillen, Caitlin Minervini, Renee Green, Michaela E. Johnson, Radwan Ansaar a Yee Lian Chew bola prvýkrát publikovaná v Journal of Neurochemistry 19. augusta 2025.