Mozog prezradí precitlivenosť detí: Nová štúdia odhaľuje vzorce spojené s preťažením zmyslov

Vedci z UCSF objavili špecifické vzorce aktivity v mozgoch detí s precitlivenosťou na zvuky, dotyk a vizuálne podnety. Tento objav by mohol viesť k cielenejšej liečbe detí s výraznými emocionálnymi reakciami.

Neurovedci hľadajú spôsoby, ako merať rôzne formy poruchy senzorického spracovania. Využívajú zobrazovacie metódy na sledovanie, ako mozog spracováva senzorické podnety. Štúdia vedcov z Kalifornskej univerzity v San Franciscu (UCSF) identifikovala charakteristické vzorce preťaženia u niektorých detí, ktoré nadmerne reagujú na zvuky, dotyk a vizuálne informácie. Tieto poznatky by mohli v budúcnosti pomôcť lekárom zefektívniť liečbu detí s intenzívnymi emocionálnymi a behaviorálnymi reakciami na ich zmyslové prostredie. Porucha senzorického spracovania ovplyvňuje spôsob, akým mozog chápe a reaguje na zmyslové informácie, ale stále jej chýba oficiálna lekárska diagnóza. Štúdia, financovaná z prostriedkov National Institutes of Health (NIH), bola publikovaná v časopise Journal of Neurodevelopmental Disorders 21. novembra.

Vedci z UCSF skúmali 83 neurodivergentných detí vo veku od 8 do 12 rokov. Približne polovica z nich bola vysoko citlivá na určité zvuky, svetlá alebo hmatové vnemy, zatiaľ čo druhá polovica nie. Funkčná magnetická rezonancia (fMRI), ktorá meria aktivitu mozgu detekciou zmien v úrovni okysličenia krvi, odhalila významné rozdiely medzi týmito dvoma skupinami.

U precitlivených detí bola nízka aktivita v mozgových sieťach, ktoré riadia tzv. „vonkajšie“ funkcie, ako sú motorické zručnosti a vnímanie. Naopak, aktivita v mozgových sieťach, ktoré regulujú „vnútorné“ funkcie, ako sú kognícia a kontrola impulzov, bola vysoká. Tento vzorec bol presne opačný ako u detí s nižšou citlivosťou.

Komentár redakcie: Táto štúdia prináša dôležitý pohľad na biologický základ precitlivenosti u detí. Rozlišovanie medzi "meltdownami" a hnevom, ako naznačujú komentáre z Redditu, je kľúčové pre pochopenie a podporu detí s poruchou senzorického spracovania. Budúci výskum by sa mohol zamerať na personalizované terapie na základe identifikovaných mozgových vzorcov.

„Domnievame sa, že keď ste preťažení zmyslovými vstupmi, kompenzujete to zvýšením aktivity mozgových sietí zameraných na vnútorné procesy, aby ste získali sebaovládanie. Zároveň znižujete aktivitu sietí zameraných na vonkajšie procesy, aby ste minimalizovali zmyslové vstupy,“ povedal Pratik Mukherjee, profesor neurorádiológie na UCSF a spoluautor štúdie s Elysou Marco, detskou neurologičkou. „Deti, ktoré nie sú emocionálne preťažené vstupmi – niektoré sú dokonca nedostatočne reaktívne – robia opak.“

Predchádzajúce výskumy naznačujú, že 5 % až 12 % detí v USA má problémy so senzorickým spracovaním, čo môže vysvetľovať značnú emocionálnu nestabilitu v školskej populácii.

Liečba precitlivených detí sa často zameriava na postupné vystavovanie ich zmyslovým podnetom, aby sa ich naučili tolerovať. Mukherjee uviedol, že zistenia tímu by mohli pomôcť zlepšiť tieto terapie: „Ak poznáme mozgové vzorce konkrétneho dieťaťa a vieme, ako sa to premieta do emócií a správania, môžeme to využiť na prispôsobenie liečby.“