Mozog sa "preprogramuje" pri problémoch s porozumením reči v hluku: Nové zistenia vedcov
Nový výskum ukazuje, že mozog sa adaptuje na ťažkosti s porozumením reči v hlučnom prostredí, čo môže mať súvislosť s kognitívnym poklesom a demenciou.
Ľudia, ktorí majú problém s porozumením reči v hlučnom prostredí, môžu mať zmenenú štruktúru mozgu. Výskumníci zistili, že mozog sa snaží kompenzovať túto ťažkosť prepojením rôznych oblastí.
Mnoho ľudí má v hlučnom prostredí, ako napríklad na večierkoch, ťažkosti s porozumením reči. Tento jav, známy ako "kokteilový efekt", bol predmetom skúmania vedcov z UB, ktorí zistili, že mozog sa na túto situáciu adaptuje.
Výskum ukázal, že u ľudí s ťažkosťami s porozumením reči v hluku dochádza k zmenám v oblasti mozgu nazývanej insula. Táto oblasť vykazuje silnejšie prepojenie s oblasťami zodpovednými za sluch. Tieto zistenia, publikované v časopise Brain and Language, prispievajú k rastúcemu prepojeniu medzi stratou sluchu a kognitívnymi poruchami vedúcimi k demencii.
Štúdia zahŕňala 40 mužov a žien vo veku od 20 do 80 rokov. Účastníci podstúpili testy sluchu, aby sa zistilo, kto má ťažkosti s porozumením reči v hlučnom prostredí. Následne im bolo vykonané vyšetrenie mozgu pomocou magnetickej rezonancie (MRI) v pokojovom stave.
Komentár redakcie: Zistenia štúdie naznačujú, že problémy so sluchom môžu mať dlhodobý vplyv na funkciu mozgu a potenciálne prispieť k rozvoju demencie. Ďalší výskum by sa mal zamerať na hľadanie spôsobov, ako predchádzať týmto zmenám v mozgu prostredníctvom včasnej intervencie a podpory sluchu.
David S. Wack, hlavný autor štúdie a profesor rádiológie na Jacobs School of Medicine and Biomedical Sciences at UB, vysvetľuje, že resting-state MRI odhaľuje funkčné prepojenia a ukazuje, ako rôzne oblasti mozgu spolupracujú, aj keď nie sú aktívne zapojené do úloh. Štúdia zistila, že ľavá insula vykazuje silnejšie prepojenie so sluchovými oblasťami u ľudí, ktorí majú ťažkosti s porozumením reči v hluku. To naznačuje trvalé "preprogramovanie" mozgových sietí, ktoré pretrváva, aj keď aktívne nepočúvajú náročnú reč.
Wack zdôrazňuje, že tieto zistenia majú dopad na vývoj demencie, keďže insula je tiež spojená s jej skorými štádiami. "Ak by sme našli spôsob, ako zachovať vernosť prichádzajúceho signálu, mozog by nemusel začať kompenzovať túto stratu sluchu," dodáva Wack.
