Muž zbavený HIV po transplantácii kmeňových buniek bez rezistencie, prelom v liečbe?

Prípad muža, ktorý sa zbavil HIV po transplantácii kmeňových buniek nereagujúcich na vírus, otvára nové možnosti v hľadaní liečby. Je to už siedmy človek, ktorý sa vyliečil po transplantácii, no druhý s takýmto priebehom.

Muž, ktorý podstúpil transplantáciu kmeňových buniek ako súčasť liečby leukémie, sa stal siedmym človekom na svete, u ktorého došlo k vyliečeniu z HIV. Zaujímavosťou je, že ide o druhého pacienta, ktorý podstúpil transplantáciu kmeňových buniek, ktoré neboli odolné voči vírusu HIV. Tento prípad tak posilňuje presvedčenie, že rezistencia kmeňových buniek nemusí byť nevyhnutná pre úplné vyliečenie.

Christian Gaebler z Slobodnej univerzity v Berlíne zdôrazňuje, že možnosť vyliečenia bez rezistencie otvára nové perspektívy v boji proti HIV.

V minulosti sa päť ľudí zbavilo HIV po transplantácii kmeňových buniek od darcov s mutáciou v oboch kópiách génu CCR5, ktorý HIV využíva na infikovanie imunitných buniek. Táto skutočnosť viedla vedcov k presvedčeniu, že úplné odstránenie CCR5 z imunitných buniek je kľúčové pre vyliečenie.

Komentár redakcie: Tento prípad prináša nádej a nové poznatky do boja proti HIV. Hoci transplantácia kmeňových buniek nie je riešením pre všetkých, otvára dvere pre vývoj nových terapeutických stratégií a potenciálnych liekov.

Minulý rok bol za vyliečeného označený aj šiesty pacient, tzv. „Ženevský pacient“, ktorý podstúpil transplantáciu kmeňových buniek bez mutácie CCR5. Hoci mnohí vedci považujú dvojročné obdobie bez vírusu za nedostatočné na potvrdenie vyliečenia, prípad naznačuje, že CCR5 nemusí byť jediným faktorom.

Najnovší prípad posilňuje myšlienku, že Ženevský pacient bol skutočne vyliečený. Pacient, 51-ročný muž, podstúpil v roku 2015 transplantáciu kmeňových buniek z dôvodu liečby leukémie. Počas liečby podstúpil chemoterapiu, ktorá zničila väčšinu jeho imunitných buniek, čím sa vytvoril priestor pre produkciu zdravého imunitného systému z darcovských kmeňových buniek.

Ideálne by bolo, keby muž dostal kmeňové bunky rezistentné voči HIV, no tie neboli dostupné. Lekári preto použili bunky, ktoré niesli jednu typickú a jednu mutovanú kópiu génu CCR5. Pacient v tom čase užíval štandardnú antiretrovírusovú terapiu (ART), ktorá potláča vírus na nezistiteľné úrovne.

Tri roky po transplantácii sa muž rozhodol prerušiť ART. Podľa Gaeblera cítil, že po transplantácii uplynul dostatočný čas, rakovina bola v remisii a veril, že transplantácia bola úspešná.

Krátko nato tím zistil, že v krvných vzorkách pacienta nie sú žiadne známky vírusu. Odvtedy je už viac ako sedem rokov bez vírusu, čo je dostatočne dlhá doba na to, aby bol považovaný za „vyliečeného“. Je to druhý najdlhší prípad zatiaľ vyliečených pacientov. Najdlhší prípad je bez HIV približne 12 rokov.

Objav prevracia doterajšie chápanie toho, čo je potrebné na vyliečenie HIV prostredníctvom tohto prístupu. Ravindra Gupta z University of Cambridge, ktorý sa na štúdii nepodieľal, uviedol, že sa ukazuje, že na transplantáciu nie je potrebné použiť darcov, ktorým chýba CCR5.

Vedci sa doteraz domnievali, že vyliečenie závisí od neschopnosti vírusu, ktorý sa skrýva v zvyšných imunitných bunkách príjemcu, infikovať darcovské bunky.

Najnovší prípad však naznačuje, že vyliečenie je možné dosiahnuť aj vtedy, ak nereagujúce darcovské bunky dokážu zničiť všetky zostávajúce pôvodné imunitné bunky pacienta predtým, ako sa vírus stihne rozšíriť.

Zistenia naznačujú, že potenciálna liečba HIV by mohla byť dosiahnutá širším okruhom transplantácií kmeňových buniek, vrátane tých bez dvoch kópií mutácie CCR5.

Gaebler však upozorňuje, že na úspech je pravdepodobne potrebná kombinácia viacerých faktorov, ako napríklad genetika príjemcu a darcu, aby darcovské bunky dokázali rýchlo zničiť bunky príjemcu. Dodáva, že v najnovšom prípade mal muž jednu kópiu mutácie CCR5, čo mohlo zmeniť spôsob, akým sa jeho imunitné bunky šírili po tele, a uľahčiť tak jeho vyliečenie z vírusu.

Gaebler tiež zdôrazňuje, že pacientom s HIV a rakovinou krvi by sa mali ponúknuť kmeňové bunky rezistentné voči HIV, ak sú k dispozícii.

Zároveň je dôležité zdôrazniť, že transplantácie kmeňových buniek nie sú vhodné pre ľudí s HIV bez rakoviny, pretože ide o rizikový postup, ktorý môže viesť k život ohrozujúcim infekciám. Väčšina ľudí má lepšie výsledky s ART, ktorá je bezpečnejšia a pohodlnejšia a umožňuje ľuďom žiť dlhý a zdravý život. Navyše, nedávno dostupný liek lenacapavir poskytuje takmer úplnú ochranu proti HIV len dvomi injekciami ročne.

Naďalej sa však vyvíjajú snahy o vyliečenie HIV prostredníctvom genetickej úpravy imunitných buniek a prevenciu pomocou vakcín.