Mýtus alfa samca: Nový pohľad na dominanciu u primátov

Výskum primátov prekvapuje: mocenské vzťahy medzi samcami a samicami nie sú také jednoznačné, ako sa predpokladalo. Nová štúdia odhaľuje komplexnosť dominancie a naznačuje, že roly pohlaví sú flexibilnejšie, než si myslíme.

Dlho sa predpokladalo, že u primátov dominujú samci a druhy, kde dominujú samice, sú výnimkou. Nový rozsiahly výskum vedcov z University of Montpellier, Inštitútu Maxa Plancka a Nemeckého centra pre primáty však túto predstavu spochybňuje.

Štúdia analyzovala správanie v 253 populáciách 121 druhov primátov a zistila, že jasná dominancia jedného pohlavia je zriedkavá. V skutočnosti, takmer polovica agresívnych interakcií prebiehala medzi samcami a samicami.

Výsledky naznačujú, že samice dominujú najmä u druhov, kde sú monogamné, podobnej veľkosti ako samci, alebo žijú na stromoch. V takýchto situáciách majú samice väčšiu kontrolu nad párením. Naopak, samci dominujú u druhov, ktoré žijú na zemi, sú väčší ako samice a pária sa s viacerými samicami.

Komentár redakcie: Výskum naznačuje, že ľudská spoločnosť má potenciál pre rôzne modely rodových vzťahov, ktoré nie sú predurčené biologickou dominanciou jedného pohlavia.

"Zatiaľ čo samci primátov získavajú moc fyzickou silou, samice sa spoliehajú na iné stratégie, ako je kontrola párenia," vysvetľuje Elise Huchard z University of Montpellier.

Zistenia majú dôležité implikácie pre chápanie sociálneho správania zvierat a môžu osvetliť aj dynamiku ľudskej spoločnosti. Fakt, že dominancia samíc je takmer rovnako bežná ako dominancia samcov, spochybňuje tradičné predstavy o prirodzenom pôvode rolí pohlaví. Ľudia sa v mnohých ohľadoch líšia od druhov s jasnou dominanciou samcov a sú skôr príbuzní druhom s vyváženejšími vzťahmi. Preto je mylné považovať patriarchát za dedičstvo primátov. Rodové vzťahy by sa mali posudzovať v kontexte sociálnych a ekologických faktorov.