Nadmerný príjem fruktózy aktivuje imunitné bunky, čo vedie k zápalom

Nová štúdia odhaľuje, ako vysoké dávky fruktózy môžu negatívne ovplyvniť imunitný systém, spúšťajúc prehnané reakcie a potenciálne vedúc k intoleranciám.

Vedci z Viedenskej univerzity odhalili, že nadmerný príjem fruktózy môže preladiť imunitné bunky, monocyty, do stavu zvýšenej pohotovosti, čo paradoxne oslabuje obranyschopnosť organizmu. Namiesto posilnenia imunity spôsobuje tento stav hypervigilancie, že imunitné bunky reagujú prehnane aj na neškodné podnety, čo vedie k zápalom, závažnejším infekciám a potenciálnemu rozvoju potravinových intolerancií.

Fruktóza, prirodzene sa vyskytujúca v ovocí a zelenine, je tiež bežne pridávaná do spracovaných potravín vo forme kukuričného sirupu s vysokým obsahom fruktózy (HFCS). Na rozdiel od glukózy alebo sacharózy (repného cukru), ju telo spracováva inak, primárne v pečeni. Hoci bežné množstvo fruktózy v ovocí, ako je jablko, nepredstavuje problém, konzumácia veľkého množstva HFCS, typická pre západnú stravu, už môže mať negatívne dopady. Napríklad, jedna plechovka Coca-Coly obsahuje približne 39 gramov HFCS.

Štúdia, publikovaná v časopise Redox Biology, nezameriava priamo na HFCS, ale v posledných desaťročiach sa mu dostalo značnej pozornosti, pričom výskumníci ho spájajú s rôznymi metabolickými ochoreniami, vrátane obezity, diabetu 2. typu a gastrointestinálnych problémov. Do 70. rokov 20. storočia bol repný cukor hlavným sladidlom v spracovaných potravinách, ale zavedenie HFCS, lacnejšej a stabilnejšej náhrady, to zmenilo.

Komentár redakcie: Táto štúdia poukazuje na dôležitosť vyváženej stravy a obmedzenia príjmu spracovaných potravín s vysokým obsahom fruktózy, najmä pre osoby so zvýšenou náchylnosťou na zápalové ochorenia alebo potravinové intolerancie.

Výskumníci uskutočnili dve randomizované štúdie na zdravých dospelých. V prvej štúdii dostalo 10 účastníkov diétu s vysokým obsahom fruktózy – tri porcie želatíne podobnej látky denne, čo predstavovalo 110 gramov sladidla. Po 3,5 dňoch boli odobraté vzorky krvi. V druhej štúdii boli monocyty izolované od inej skupiny dospelých a vystavené glukóze, maltodextrínu a fruktóze, aby sa preskúmala bunková aktivita.

Zistilo sa, že už po 3,5 dňoch zmenila diéta s vysokým obsahom fruktózy správanie monocytov. Fruktóza vstupovala do imunitných buniek cez špeciálny transportér (GLUT5), kde bola rozkladaná enzýmom ketohexokinázou. Tento proces aktivoval genetický prepínač SP1, ktorý zvýšil počet receptorov Toll-like receptor 2 (TLR2) – miniatúrnych senzorov na povrchu imunitných buniek, ktoré detegujú zložky určitých baktérií. S väčším počtom senzorov sa imunitné bunky stali citlivejšie na bakteriálny toxín lipoteichoovú kyselinu, pričom uvoľňovali silnejšie zápalové signály aj pri vystavení malým množstvám baktérií.

„Koncentrácia receptorov pre takéto toxíny v tele sa zvýšila, čo znamená, že sa zvýšila aj zápalová odpoveď,“ vysvetlila vedúca štúdie Ina Bergheim z Viedenskej univerzity. Tieto reakcie viedli k zvýšenému uvoľňovaniu zápalových mediátorov, ako sú interleukín-6, interleukín-1β a tumor nekrotizujúci faktor-alfa.

„Tieto zistenia významne prispievajú k pochopeniu toho, ako jednotlivé zložky potravy a najmä fruktóza môžu ovplyvniť imunitný systém,“ povedala Bergheim. „Naznačujú, že aj krátkodobá konzumácia vysokého množstva fruktózy u zdravých ľudí môže ovplyvniť imunitný systém a zvýšiť zápal.“

Štúdia bola malá a nie je jasné, či sa táto zápalová reakcia udržiava alebo sa spúšťa len pri rozklade vysokých hladín fruktózy. Je to však prvýkrát, čo vedci dokázali vidieť túto konkrétnu dráhu a odpoveď spôsobenú sladidlom. Toto "priming" imunitného systému potenciálne spôsobuje, že imunitné bunky reagujú reaktívnejšie na bakteriálne signály, najmä od bežných baktérií, ako sú Staphylococcus a Streptococcus. Aj malé expozície týmto baktériám – ako napríklad inak neškodné fragmenty – by mohli spustiť prehnanú zápalovú odpoveď. To by mohlo viesť k väčšiemu poškodeniu tkaniva alebo predĺženiu choroby v dôsledku zápalu. Štúdia tiež vyvoláva otázky o tom, či by táto zvýšená citlivosť mohla prejsť do potravinovej intolerancie, čo by potenciálne spôsobilo, že telo by s väčšou pravdepodobnosťou prehnane reagovalo na zlúčeniny, ktoré by za normálnych okolností ignorovalo.

Výskumníci teraz plánujú rozšíriť svoje zistenia a skúmať dlhodobé účinky konzumácie vysokého množstva fruktózy na imunitný systém. „Cukor, najmä fruktóza v sladených nápojoch a sladkostiach, je už dlho podozrivý zo zvyšovania rizika vzniku metabolických ochorení – to je potrebné preskúmať,“ povedala Bergheim.