Nález v nórskej jaskyni odhaľuje mrazivý osud zvierat z doby ľadovej

V nórskej jaskyni Arne Qvam Cave sa po dobu 75 000 rokov ukrývali pozostatky rozmanitého ekosystému zvierat z doby ľadovej. Vedci len začínajú chápať plný rozsah nálezov, ktoré poskytujú unikátny pohľad na biodiverzitu počas teplejších období ľadovej doby.

Táto vzácna a rozsiahla archívna zbierka fauny Arktídy zahŕňa široké spektrum stavovcov, od drobných cicavcov, ako sú lumíky pestré (Dicrostonyx torquatus) a hraboše (Alexandromys oeconomus), ktoré sa preháňali po tundre, cez morské a sladkovodné ryby a viac ako 20 druhov vtákov, až po najväčšie morské cicavce krajiny, ako sú veľryby, mrože a dokonca aj ľadový medveď.

„Máme veľmi málo dôkazov o tom, ako vyzeral arktický život v tomto období, kvôli nedostatku zachovaných pozostatkov starších ako 10 000 rokov,“ hovorí evolučná biologička Sanne Boessenkoolová z Univerzity v Oslo. Nález vypĺňa „významnú medzeru v našom chápaní biodiverzity a životného prostredia počas obdobia dramatických klimatických zmien,“ uvádzajú Boessenkoolová a jej tím v štúdii opisujúcej nálezy.

Jaskyňa bola ukrytá vnútri hory až do 90. rokov, kedy tunel postavený pre ťažbu odhalil tajnú komoru. Rozsiahle vykopávky sa uskutočnili až v rokoch 2021 a 2022, keď sa zvieracie pozostatky objavili z dolných vrstiev sedimentárnej horniny.

Komentár redakcie: Nález v nórskej jaskyni Arne Qvam Cave poskytuje vzácny pohľad do minulosti a odhaľuje, ako klimatické zmeny ovplyvňovali arktickú faunu. Zistenia zdôrazňujú dôležitosť ochrany dnešných zraniteľných ekosystémov v Arktíde.

Zvlášť zaujímavý bol nález lumíkov pestrých: tento druh v Európe vyhynul a doteraz jediné stopy o ich prítomnosti pochádzali zo Škandinávie. Pozostatky sladkovodných rýb naznačujú, že v tundrovom prostredí existovali jazerá a rieky, zatiaľ čo veľryby grónske a mrože potrebovali morský ľad. Ten však pravdepodobne nebol prítomný po celý rok, pretože sviňuchy prístavné, ktoré sa v jaskyni tiež našli, sa vyhýbajú zamrznutým vodám.

Život týchto zvierat bol ovplyvnený obdobím globálneho ochladzovania. Zdá sa, že celý ekosystém bol závislý od topiacich sa ľadovcov, ktoré zabezpečovali sladkú vodu a odkrývali oceán; akonáhle krajina opäť zamrzla, biodiverzita zmizla, čo naznačuje, že zmes zvierat sa nedokázala migrovať alebo prispôsobiť chladnejšiemu a suchšiemu prostrediu.

„Poukazuje to na to, ako sa druhy adaptované na chlad ťažko prispôsobujú závažným klimatickým udalostiam. To má priamy súvis s výzvami, ktorým čelia v Arktíde dnes, keď sa klíma rýchlo otepľuje,“ hovorí hlavný autor a zooarcheológ Sam Walker z Bournemouth University. „Biotopy, v ktorých tieto zvieratá v regióne žijú dnes, sú oveľa roztrieštenejšie ako pred 75 000 rokmi, takže je pre živočíšne populácie ešte ťažšie sa presúvať a prispôsobovať.“

Aj keď sa mnohé z týchto druhov zvierat stále nachádzajú v Arktíde, už nežijú v blízkosti jaskyne. Keď výskumníci porovnali mitochondriálnu DNA kostí s DNA existujúcich populácií, zistili, že žiadna zo starovekých línií neprežila, keď ľadovce opäť zamrzli.

Ale, ako zdôrazňuje Boessenkoolová, „išlo o posun ku chladnejšej [klíme], nie o obdobie otepľovania, ktorému čelíme dnes.

„A ide o druhy adaptované na chlad – takže ak mali v minulosti problém vyrovnať sa s chladnejšími obdobiami, bude pre tieto druhy ešte ťažšie prispôsobiť sa otepľujúcej sa klíme,“ dodáva. Výskum bol publikovaný v Proceedings of the National Academy of Sciences.