Napriek politickému napätiu, viera v občiansku vojnu v USA zostáva nízka

Nová štúdia ukazuje, že väčšina Američanov neočakáva v blízkej budúcnosti občiansku vojnu a len málo ľudí verí, že je takýto konflikt potrebný. Mnohí z tých, ktorí by sa prípadnej vojny zúčastnili, by mohli zmeniť názor na základe vplyvu rodiny, priateľov alebo dôveryhodných lídrov.

Štúdia, publikovaná v časopise Injury Epidemiology, je súčasťou dlhodobého projektu Garena J. Wintemuteho z Kalifornskej univerzity v Davise, ktorý sleduje postoje verejnosti k politickému násiliu v Spojených štátoch od roku 2022. Predchádzajúce vlny prieskumu ukázali pokles viery v pravdepodobnosť alebo potrebu občianskej vojny medzi rokmi 2022 a 2023. S rastúcou politickou polarizáciou a blížiacimi sa voľbami v roku 2024 vedci očakávali nárast týchto presvedčení. Najnovšie údaje však naznačujú, že verejná mienka v tejto otázke zostala relatívne stabilná.

Na preskúmanie týchto trendov vedci zhromaždili odpovede od viac ako 8 000 dospelých Američanov, ktorí sa zúčastnili skorších vĺn prieskumu v rokoch 2022 a 2023. Účastníci boli členmi Ipsos KnowledgePanel, široko používanej online prieskumnej skupiny. Prieskum z roku 2024 sa uskutočnil medzi 23. májom a 14. júnom, krátko pred a po oznámení obvinení Donalda Trumpa, čo umožnilo vedcom preskúmať, či tento právny vývoj ovplyvnil verejnú mienku.

Účastníci boli požiadaní, aby vyjadrili svoj súhlas s tvrdeniami ako „V nasledujúcich rokoch dôjde v Spojených štátoch k občianskej vojne“ a „Spojené štáty potrebujú občiansku vojnu, aby sa veci napravili“. Len 6,5 % respondentov silne alebo veľmi silne súhlasilo s tým, že občianska vojna je v blízkej budúcnosti pravdepodobná, a len 3,6 % súhlasilo s tým, že takýto konflikt je potrebný. Tieto percentá boli takmer totožné s údajmi zaznamenanými v prieskume z roku 2023.

Komentár redakcie: Štúdia odhaľuje, že hoci politické napätie v USA zostáva vysoké, viera vo vypuknutie občianskej vojny je relatívne nízka. Podpora extrémistických skupín však predstavuje významné riziko, pričom ich prívrženci vykazujú výrazne vyššiu ochotu zapojiť sa do násilia. Preventívne opatrenia zamerané na ovplyvňovanie verejnej mienky a posilňovanie sociálnych väzieb môžu hrať kľúčovú úlohu pri znižovaní rizika politického násilia.

Prieskum sa tiež pýtal respondentov, ako by sa správali, ak by došlo k rozsiahlemu konfliktu. Takmer polovica uviedla, že by zostala v USA, ale nezúčastnila by sa ho, a 12,4 % uviedlo, že by pravdepodobne opustili krajinu. Veľká väčšina – 84,2 % – uviedla, že je nepravdepodobné, že by sa zúčastnili boja. Len 3,7 % to považovalo za veľmi alebo extrémne pravdepodobné a podobný podiel uviedol, že by pravdepodobne zabili bojovníka.

Medzi touto malou skupinou ľudí, ktorí očakávali, že sa zapoja do násilia, vedci zistili pozoruhodnú ochotu prehodnotiť to. Takmer 45 % uviedlo, že by už nepovažovali boj za pravdepodobný, ak by ich k tomu vyzvali členovia rodiny. Medzi 23 % a 31 % uviedlo, že by si to mohli rozmyslieť, ak by ich povzbudili priatelia, náboženskí vodcovia, volení predstavitelia alebo médiá. Tieto zistenia poukazujú na možné príležitosti na predchádzanie politickému násiliu ovplyvňovaním ohrozených prostredníctvom osobných vzťahov a dôveryhodných hlasov.

Vedci preskúmali demografické a ideologické faktory. Jedinci, ktorí sa identifikovali ako „silní republikáni“, tí, ktorí sa identifikovali ako „MAGA republikáni“ a tí, ktorí opísali svoje politické názory ako „extrémne konzervatívne“, vykazovali trvalo vyššiu úroveň týchto presvedčení v porovnaní so svojimi náprotivkami.

Najvýraznejšie rozdiely sa našli medzi respondentmi, ktorí vyjadrili silný súhlas s konkrétnymi extrémistickými pravicovými organizáciami a sociálnymi hnutiami. Prieskum sa výslovne pýtal účastníkov na ich súhlas so skupinami ako Proud Boys, Oath Keepers a Three Percenters, ako aj s hnutiami ako QAnon.

Medzi jednotlivcami, ktorí silne schvaľovali tieto skupiny a hnutia, nebolo presvedčenie o blížiacej sa a nevyhnutnej občianskej vojne okrajovým názorom, ale názorom väčšiny. Štúdia uviedla, že viac ako polovica týchto respondentov (55,7 %) očakáva v najbližších rokoch občiansku vojnu. Podobne si väčšina z tejto skupiny (50,8 %) myslela, že Spojené štáty potrebujú občiansku vojnu na to, aby sa veci napravili, čo je presvedčenie, ktoré zastáva len 3,6 % z celkovej vzorky.

Najvýraznejšie bola mimoriadne vysoká ochota osobne sa zapojiť do násilia v tejto podskupine. Ohromujúcich 39 % tých, ktorí schvaľovali tieto extrémistické hnutia, si myslelo, že je veľmi alebo extrémne pravdepodobné, že sa zúčastnia ako bojovníci v občianskej vojne. Toto číslo je viac ako desaťkrát vyššie ako 3,7 % pravdepodobnosť hlásená priemerným respondentom.

Vlastníctvo strelných zbraní bolo tiež spojené s väčšou podporou politického násilia, najmä medzi tými, ktorí vlastnili útočné pušky, nedávno si kúpili strelné zbrane alebo ich často nosili na verejnosti. Rozdiely medzi vlastníkmi strelných zbraní a nevlastníkmi boli vo všeobecnosti mierne.

Ľudia, ktorí uviedli, že sú ochotní poškodzovať majetok, vyhrážať sa iným alebo páchať násilie na politické účely, si častejšie mysleli, že sa blíži občianska vojna, a očakávali, že sa jej zúčastnia. To isté platilo pre tých, ktorí si mysleli, že je pravdepodobné, že použijú strelnú zbraň v politicky motivovanom násilí.

Napriek týmto rizikovým faktorom bol celkový obraz štúdie obrazom obmedzenej podpory rozsiahleho politického konfliktu. Väčšina Američanov nepovažovala občiansku vojnu za pravdepodobnú alebo potrebnú a len veľmi málo očakávalo, že sa jej zúčastní. Aj medzi tými, ktorí tak urobili, sa značná časť prejavila otvorenosť voči zmene, najmä ak by sa ich blízki alebo dôveryhodné osobnosti postavili proti násiliu.

Výsledky naznačujú, že preventívne stratégie by sa mohli zamerať na povzbudzovanie ľudí, aby vyjadrili svoj odpor voči politickému násiliu, najmä v rodinách a komunitách. Verejné správy od volených predstaviteľov, náboženských vodcov a rešpektovaných zdrojov médií by tiež mohli mať vplyv.