NATO zvažuje tvrdší postup: Povolia piloti paľbu na ruské lietadlá?
Po sérii incidentov, vrátane narušenia vzdušného priestoru a sabotážnych akcií, zvažuje NATO ráznejšiu odpoveď na provokatívne kroky Moskvy. Diskusie sa týkajú aj nasadenia ozbrojených dronov na hraniciach s Ruskom.
Členské štáty NATO diskutujú o zmiernení pravidiel pre pilotov, čo by im umožnilo zostreľovať ruské lietadlá. Dôvodom sú narastajúce obavy z porušovania vzdušného priestoru a hybridných útokov.
Zdroje z prostredia NATO pre Financial Times uviedli, že aliancia zvažuje silnejšiu reakciu na čoraz provokatívnejšie správanie Ruska. Jednou z možností je uvoľnenie pravidiel pre pilotov, čo by im umožnilo otvoriť paľbu na ruské lietadlá. Ďalšou alternatívou je rozmiestnenie ozbrojených dronov pozdĺž hraníc s Ruskom. Rastúce náklady na pohotovostné lety stíhačiek na zachytenie dronov predstavujú pre alianciu finančnú záťaž, a preto hľadá udržateľné riešenie.
Diskusie iniciovali členské krajiny NATO susediace s Ruskom, s podporou Francúzska a Veľkej Británie. Neskôr sa k nim pripojili aj ďalšie štáty z 32-člennej aliancie.
"Jedným z príkladov našej práce v tejto oblasti je Baltic Sentry, spustený v reakcii na incidenty s podmorskou infraštruktúrou v Baltskom mori," uviedol pre Newsweek predstaviteľ NATO. Dodal, že v reakcii na porušovanie vzdušného priestoru spustili Eastern Sentry, ktorá posilňuje pozíciu aliancie na východnom krídle.
Komentár redakcie: Ursula von der Leyenová uviedla, že cieľom incidentov je narušiť pokoj občanov EÚ, otestovať ich odhodlanie, rozdeliť Úniu a oslabiť podporu Ukrajine. Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev reagoval na správy o dronoch nad európskymi mestami ironickou poznámkou o "epidémii UFD" - neidentifikovaných lietajúcich dronov. Zatiaľ nie je známy žiadny harmonogram a ani povinnosť dohodnúť sa na zmene postoja NATO a prípadná zmena nemusí byť verejne oznámená.
Bývalý prezident USA Donald Trump už skôr navrhol, aby sily NATO strieľali na ruské lietadlá, ktoré narušia územie aliancie. Hovorca Kremľa označil takúto rétoriku za eskaláciu napätia.
Poľská armáda 10. septembra zostrelila ruské drony, ktoré prenikli do jej vzdušného priestoru. Išlo o prvý priamy stret medzi lietadlami NATO a ruskými dronmi. Neskôr došlo k narušeniu estónskeho vzdušného priestoru ruskými lietadlami a k neobjasneným preletom dronov nad územím európskych členských štátov NATO, čo vyvolalo v aliancii diskusiu o vývoji lepších systémov na detekciu a zachytávanie narušiteľov vzdušného priestoru.
Rusko obvinenia odmieta a varuje, že zostrelenie jeho lietadiel by znamenalo vážnu eskaláciu, ktorá by mohla viesť k otvorenému konfliktu. Niektorí členovia NATO sa však domnievajú, že Rusko reaguje len na silný odstrašujúci prostriedok, a preto musia byť porušenia vzdušného priestoru rázne potrestané.
Európska únia pripravuje vlastné kroky v reakcii na ruské provokácie. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila tieto incidenty za hybridnú vojnu proti Európe.
