Nedostatok času ako nový rizikový faktor demencie: Stíhame sa o seba starať?
Nová štúdia naznačuje, že nedostatok času na spánok, zdravé stravovanie a socializáciu môže výrazne zvýšiť riziko demencie. Vedci hovoria o "časovej chudobe" a žiadajú zmenu v prístupe k prevencii.
Vedci identifikovali nový rizikový faktor pre rozvoj demencie: nedostatok času na starostlivosť o seba. Tvrdia, že "časová chudoba" môže byť rovnako závažná ako zlá strava alebo nedostatok pohybu.
Tím vedcov zistil, že nedostatok času na základné aktivity, ako spánok, príprava jedla, cvičenie a socializácia, je spojený so zvýšeným rizikom demencie. Výsledky naznačujú, že ľudia, ktorí trpia „časovou chudobou“, teda nemajú dostatok času pre seba, sú náchylnejší na rozvoj tejto choroby.
„Naše zistenia naznačujú, že pre udržanie zdravia mozgu je potrebných minimálne 10 hodín denne venovaných nevyhnutným aktivitám,“ hovorí spoluautorka štúdie Simone Reppermund. „Pre mnohých, najmä pre ľudí v znevýhodnených podmienkach alebo pre opatrovateľov, je to v súčasných podmienkach nedosiahnuteľné. Ak to myslíme s prevenciou demencie vážne, musíme sa zaoberať problémom časovej chudoby.“
Štúdia publikovaná v časopise The Lancet Healthy Longevity uvádza, že eliminácia rizikových faktorov demencie by mohla znížiť riziko ochorenia až o 45 %. Medzi tieto faktory, ktoré identifikovala Lancet Commission v roku 2024, patrí nízke vzdelanie v ranom veku, hypertenzia, cukrovka, vysoký cholesterol, fyzická nečinnosť, nedostatok sociálnej interakcie a ďalších osem premenných. Podľa vedcov je spoločným menovateľom mnohých z týchto faktorov práve nedostatok času.
Komentár redakcie: Štúdia zdôrazňuje, že prevencia demencie by sa nemala zameriavať len na individuálne správanie, ale aj na systémové zmeny, ktoré ľuďom umožnia mať dostatok času na starostlivosť o seba. Otvára dôležitú diskusiu o tom, ako usporiadať spoločnosť tak, aby podporovala zdravie mozgu pre všetkých.
Napríklad, aby sa ľudia vyhli vysokému cholesterolu a cukrovke, potrebujú čas na nakupovanie a prípravu zdravých jedál. Aby sa vyhli fyzickej nečinnosti, potrebujú čas na cvičenie. A aby mali dostatočné sociálne interakcie, potrebujú čas na stretnutia s rodinou a priateľmi.
Výskumníci zdôrazňujú, že ich zistenia by sa mali premietnuť do spôsobu, akým zdravotníctvo pristupuje k štúdiu a liečbe demencie. Nestačí len ľuďom radiť, aby sa zdravo stravovali a cvičili, ak na to jednoducho nemajú čas.
„Ak sa zameriame iba na zmenu správania a osobnú voľbu, riskujeme prehliadnutie reálnych podmienok, ktoré obmedzujú schopnosť ľudí zapájať sa do aktivít podporujúcich zdravie, čím vylučujeme skupiny obyvateľstva, pre ktoré sú tieto obmedzenia veľké,“ píšu vedci. „Tieto obmedzenia môžu zahŕňať socioekonomické znevýhodnenie, opatrovateľské povinnosti, nestabilné bývanie alebo pracovné podmienky a nedostatočnú gramotnosť v oblasti zdravia.“
Medzi faktory, ktoré prispievajú k časovej chudobe, patrí aj preťaženie digitálnymi technológiami.
Tím vedcov vyzýva na reformy na pracoviskách a v zdravotnej politike, ktoré by podporili takzvanú „časovú spravodlivosť“ – spôsob, ako merať a prerozdeľovať čas pre väčšiu rovnosť. Takéto snahy by mohli zahŕňať investície do verejnej dopravy, ktoré by skrátili dochádzanie; flexibilnejšie pracovné podmienky; politiky práva na odpojenie sa od práce a dostupnú starostlivosť o deti.
„Politika a výskum v oblasti zdravia mozgu sa doteraz silne zameriavali na zmenu individuálneho správania,“ uzatvára spoluautor Perminder Sachdev. „Ak však ľuďom neposkytneme časové zdroje na to, aby mohli konať na základe týchto odporúčaní, riskujeme, že necháme za sebou tých, ktorí to najviac potrebujú. Tak ako vlády konajú v prípade príjmovej nerovnosti, musíme konať aj v prípade časovej nerovnosti.“
