Nedostatok mužských vzorov: Chlapcom chýba vedenie v kľúčových oblastiach života

Nová štúdia odhaľuje, že hoci väčšina chlapcov a mladých mužov má prístup k mentorskej podpore, často im chýba mužské vedenie v kritických aspektoch ich života, najmä v oblasti školy, vzťahov a plánovania budúcnosti.

Nová výskumná správa RAND Corporation poukazuje na to, že hoci mnohí chlapci a mladí muži v USA majú prístup k mentorskej podpore dospelých, často im chýbajú mužské vzory v dôležitých oblastiach ich života. Dáta naznačujú, že pre mnohých mladých mužov, najmä z rodín s nižšími príjmami, sú dospelí, ktorí im pomáhajú so školou, vzťahmi a plánovaním budúcnosti, prevažne ženy.

Súčasný výskum identifikoval narastajúci rozdiel v prosperite medzi mladými mužmi a ženami. Chlapci majú dnes tendenciu dosahovať horšie známky v škole a majú nižšiu úroveň gramotnosti ako ich ženské rovesníčky. Taktiež je u nich vyššia pravdepodobnosť vylúčenia zo školy alebo úplného predčasného ukončenia štúdia.

Tieto problémy často pretrvávajú aj v mladosti, kedy sú muži čoraz viac odpojení od vzdelávania a zamestnania. Štatistiky ukazujú, že v porovnaní so ženami v rovnakom veku častejšie žijú s rodičmi a zostávajú slobodní. Najväčším problémom je súčasná kríza duševného zdravia, keďže miera samovrážd medzi mladými mužmi za posledné desaťročie výrazne stúpla.

Komentár redakcie: Komentáre na sociálnej sieti Reddit zdôrazňujú, že nedostatok mužských mentorov je komplexný problém. Jeden z komentujúcich spomína negatívnu skúsenosť s otcom, čo ovplyvnilo jeho ochotu hľadať radu v budúcnosti. Ďalší komentár poukazuje na to, že muži menej často dobrovoľníčia v rôznych oblastiach, vrátane mentoringu detí. Iné komentáre spomínajú existujúce iniciatívy, ktoré sa snažia riešiť tento problém, a to aj na medzinárodnej úrovni. Celkovo komentáre poukazujú na potrebu komplexného prístupu, ktorý zahŕňa podporu mužského dobrovoľníctva a vytváranie pozitívnych mužských vzorov.

V rokoch 2010 až 2023 sa miera samovrážd u mužov vo veku 15 až 24 rokov zvýšila o 26 percent. V súčasnosti je u mužov štyrikrát vyššia pravdepodobnosť úmrtia samovraždou ako u žien. Riešenie týchto komplexných problémov si vyžaduje mnohostranný prístup a zvýšenie aktívnej účasti mužských mentorov je jednou z potenciálnych stratégií.

Mentori slúžia ako sprievodcovia, ktorí ponúkajú rady a podporu v oblasti školy, osobných vzťahov a plánov do budúcnosti. Mentoring sa môže uskutočňovať prostredníctvom formálnych programov, ale častejšie sa deje prostredníctvom neformálnych sociálnych sietí. Zatiaľ čo ženské mentorky poskytujú zásadnú podporu, mentori rovnakého pohlavia môžu chlapcom ponúknuť empatiu založenú na zdieľaných životných skúsenostiach.

Predchádzajúce dôkazy naznačujú, že chlapci môžu mať jedinečný úžitok z interakcie s mužskými vzormi, ktoré ukazujú pozitívne spôsoby, ako sa orientovať v dospelosti. V tradičných rodinách s dvoma rodičmi je otec zvyčajne najdostupnejší mužský mentor. Výskum v sociálnych vedách konzistentne preukázal, že prítomnosť otca je spojená s pozitívnymi výsledkami v oblasti vzdelávania a správania.

Niektoré štúdie naznačujú, že tieto výhody sú ešte výraznejšie pre synov ako pre dcéry. V neprítomnosti otca môžu pomôcť iní mužskí mentori. Či už sú to rodinní príslušníci alebo osobnosti z komunity, angažovaní mužskí mentori môžu zlepšiť výsledky svojich zverencov.

Napriek známym výhodám zostáva nájdenie dostatočného počtu mužských dobrovoľníkov pre formálne mentorské programy výzvou. Keď sa však tieto páry vytvoria, mužské mentorsko-zverenecké páry často uvádzajú silnejšie a dlhšie trvajúce vzťahy. Na pochopenie súčasného stavu tejto mentorskej krajiny sa výskumníci snažili kvantifikovať prítomnosť mužských mentorov v životoch súčasnej americkej mládeže.

Na preskúmanie tejto prevalencie autori štúdie analyzovali údaje z prieskumu uskutočneného v máji 2025. Vzorku tvorilo 1 083 mužov vo veku 12 až 21 rokov. Títo účastníci boli vybraní z RAND American Life Panel a Ipsos KnowledgePanel.

Výskumníci použili metódy pravdepodobnostného výberu vzorky na zabezpečenie toho, aby bola skupina celoštátne reprezentatívna. Údaje tiež vážili, aby odrážali demografickú diverzitu populácie mládeže v USA. Tento prístup umožňuje zovšeobecnenia o širšej populácii amerických chlapcov a mladých mužov.

Účastníci odpovedali na otázky týkajúce sa toho, na koho sa môžu obrátiť so žiadosťou o pomoc v troch konkrétnych oblastiach života: školské úlohy, vzťahy a plánovanie budúcnosti. Pre každú kategóriu respondenti uviedli, či sa môžu spoľahnúť na svoju matku, otca alebo iného dospelého. Prieskum umožnil účastníkom vybrať si viacero možností, ak mali podporu z viacerých zdrojov.

Ak si vybrali dospelého, ktorý nebol rodičom, dostali doplňujúcu otázku, či je táto osoba muž alebo žena. Pomocou týchto odpovedí výskumníci určili, či má každý účastník mentora, ženskú mentorku alebo mužského mentora. Toto rozlíšenie umožnilo podrobné porovnanie mentoringu na základe pohlavia.

Analýza odhalila, že drvivá väčšina chlapcov a mladých mužov má aspoň jedného dospelého, ktorému môžu dôverovať a požiadať o radu. Vo všetkých troch oblastiach takmer 90 percent alebo viac respondentov uviedlo, že má prístup k mentorovi. Bližší pohľad na údaje však ukazuje, že týmito podpornými osobnosťami sú často ženy.

V kontexte školských úloh uviedlo 78 percent chlapcov, že majú ženskú mentorku. Naopak, len 62 percent uviedlo, že má mužského mentora pre pomoc so vzdelávaním. Táto nerovnosť pravdepodobne odráža zloženie pracovnej sily v oblasti vzdelávania, v ktorej dominujú učiteľky.

Podobný vzor sa objavil aj v prípade osobných vzťahov, vrátane priateľstiev. Približne 78 percent respondentov sa mohlo obrátiť na ženu so žiadosťou o radu v oblasti vzťahov. Naopak, len 57 percent vyjadrilo, že sa môžu obrátiť na muža s podobnou podporou.

Táto nerovnosť ponecháva značnú časť mladých mužov bez sprievodcu rovnakého pohlavia. Približne 38 percent opýtaných chlapcov nemalo žiadneho dospelého muža, ktorý by im pomohol so školskými úlohami. Podobne 43 percent nemalo dospelého muža, s ktorým by sa mohli poradiť v súvislosti s problémami priateľstva alebo vzťahov.

Rozdiel bol o niečo menší v prípade plánov do budúcnosti, ale aj tak značná menšina nemala mužské vedenie. Jeden zo štyroch chlapcov uviedol, že nemá žiadneho dospelého muža, ktorý by mu pomohol orientovať sa v jeho dlhodobých cieľoch. To naznačuje, že hoci je k dispozícii všeobecná podpora, usmernenie špecifické pre dané pohlavie je menej bežné.

Štúdia tiež identifikovala silnú koreláciu medzi príjmom domácnosti a prístupom k mužskému mentoringu. Výskumníci analyzovali údaje v troch úrovniach príjmu: menej ako 50 000 dolárov, 50 000 až 99 000 dolárov a 100 000 dolárov alebo viac. U chlapcov z domácností, ktoré čelia ekonomickým problémom, bola podstatne nižšia pravdepodobnosť, že budú mať mužského mentora, ako u chlapcov z bohatších rodín.

Napríklad menej ako polovica chlapcov z najnižšej príjmovej kategórie mala mužského mentora pre školské úlohy. Konkrétne, len 41 percent chlapcov z domácností s príjmom nižším ako 50 000 dolárov malo v tejto oblasti mužského sprievodcu. Naopak, 72 percent chlapcov z domácností s príjmom 100 000 dolárov alebo viac uviedlo, že majú mužského mentora pre školské úlohy.

Podobný trend sa objavil aj v prípade rád v oblasti vzťahov. Len 45 percent chlapcov v najnižšej príjmovej skupine malo mužského mentora pre vzťahy. V porovnaní s tým 67 percent chlapcov v najvyššej príjmovej skupine.

Tieto zistenia sa zhodujú so širšími demografickými vzormi týkajúcimi sa štruktúry rodiny. Domácnosti vedené ženami majú vyššiu pravdepodobnosť nižších príjmov ako domácnosti s manželmi. V dôsledku toho je menej pravdepodobné, že chlapci v domácnostiach s nižšími príjmami majú prítomného otca, čo znižuje ich priamy prístup k mužskému mentorovi.

Rozdiel bol zrejmý aj v plánovaní budúcnosti. Len 54 percent chlapcov s nižšími príjmami malo mužského mentora pre plánovanie budúcnosti. Medzitým malo prístup k takémuto poradenstvu 84 percent ich rovesníkov s vyššími príjmami.

Zatiaľ čo táto správa poskytuje jasný obraz o prevalencii mentoringu, spolieha sa na údaje, ktoré sami uviedli účastníci. Prieskum identifikuje prítomnosť týchto dospelých, ale nemeria kvalitu ani hĺbku mentorských vzťahov. Je možné, že niektorí uvedení mentori poskytujú podstatnejšiu podporu ako iní.

Budúci výskum by mohol skúmať, ako sa kvalita týchto interakcií líši medzi mužskými a ženskými mentormi. Bolo by prospešné pochopiť, či pohlavie mentora ovplyvňuje konkrétne výsledky správania. Okrem toho by ďalšia štúdia mohla preskúmať konkrétne prekážky, ktoré bránia mužom dobrovoľne sa venovať mentorským aktivitám.

Autorov výskumnej správy s názvom „Obmedzená prítomnosť mužských mentorov v životoch chlapcov a mladých mužov“ sú Robert Bozick a Jennie W. Wenger.