Nedostatok prospešných baktérií v črevách detí v USA môže zvyšovať riziko alergií

Nová štúdia naznačuje, že až tri štvrtiny novorodencov v Spojených štátoch nemusia mať v črevách dostatok priaznivých mikróbov na ochranu pred alergiami, astmou a ekzémom.

Rozsiahla štúdia, ktorá sledovala viac ako 400 detí, odhalila, že u 24 % z nich neboli zistené žiadne merateľné hodnoty baktérií rodu *Bifidobacterium*, ktoré sú zodpovedné za trávenie cukrov v materskom mlieku. Výsledky boli publikované v časopise Communications Biology. „Nezistiteľné hodnoty týchto základných baktérií boli pre nás skutočne prekvapujúce,“ uviedla Stephanie Culler, spoluzakladateľka a výkonná riaditeľka spoločnosti Persephone Biosciences, ktorá štúdiu realizovala.

Mikrobiológ Jack Gilbert z Kalifornskej univerzity v San Diegu bol výsledkom tiež prekvapený, no z iných dôvodov. Očakával, že nedostatok *Bifidobacterium* bude prítomný u 50 až 60 % dojčiat. Aktuálne zistenie je síce o niečo priaznivejšie, no stále znepokojujúce.

Prospešné črevné mikróby zohrávajú dôležitú úlohu pri trénovaní imunitného systému. Ich nedostatok môže viesť k zvýšenej náchylnosti na alergické ochorenia. Deti s nízkymi hodnotami *Bifidobacterium* mali trikrát vyššiu pravdepodobnosť vzniku alergií, ekzému a astmy do veku dvoch rokov.

Komentár redakcie: Výsledky štúdie poukazujú na dôležitosť črevného mikrobiómu u dojčiat a na faktory, ktoré ho môžu ovplyvniť. Je potrebné venovať pozornosť strave, používaniu antibiotík a spôsobu pôrodu, aby sa zabezpečil zdravý vývoj imunitného systému detí. Ďalšie výskumy sú nevyhnutné pre pochopenie dlhodobých dôsledkov nedostatku *Bifidobacterium* a pre vývoj účinných stratégií na jeho doplnenie.

U detí, ktoré užívali antibiotiká, bolo riziko rozvoja alergických ochorení 3,3-krát vyššie. Antibiotiká sú jedným z dôvodov, prečo druhy *Bifidobacterium* miznú z čriev dojčiat. Zmeny v stravovacích návykoch, zvýšená konzumácia spracovaných potravín, zníženie príjmu fermentovaných potravín a používanie antibakteriálnych mydiel tiež prispievajú k znižovaniu množstva *Bifidobacterium* v prostredí. Podľa Cullera a Gilberta, v priebehu troch až štyroch generácií dochádza k eliminácii tohto organizmu z materskej populácie, čo následne ovplyvňuje kolonizáciu dieťaťa.

Nízke hladiny *Bifidobacterium* boli v minulosti spojené s obezitou u detí a ďalšími zdravotnými problémami. Nerovnováha iných mikróbov bola taktiež spájaná s alergiami a astmou.

Štúdia zistila, že približne 76 % dojčiat malo nízke alebo nezistiteľné hodnoty *Bifidobacterium*. Jeden z historicky dominantných druhov, *B. infantis*, chýbal v 92 % vzoriek.

U detí narodených cisárskym rezom bola vyššia pravdepodobnosť nízkych alebo chýbajúcich hladín *Bifidobacterium*. Dokonca aj niektoré dojčatá narodené vaginálne a dojčené mali nízke hladiny týchto črevných mikróbov. Dojčenie neobnovilo *Bifidobacterium* u detí narodených cisárskym rezom. Nedostatok *Bifidobacterium* umožnil rast potenciálne škodlivých baktérií. Dlhodobé následky nahradenia *Bifidobacterium* potenciálne infekčnými baktériami zatiaľ nie sú známe. Štúdia bude sledovať zdravotný stav detí počas siedmich rokov.

Spoločnosť Persephone Biosciences testuje produkt obsahujúci *Bifidobacterium*, cukry z ľudského mlieka a vitamín D, s cieľom zvýšiť hladiny týchto baktérií u dojčiat. Výsledky štúdie sa očakávajú koncom tohto roka.

Mnohé štúdie naznačujú, že probiotiká znižujú riziko vzniku zápalových ochorení, vrátane astmy a kožných vyrážok, ako je ekzém. Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) však varoval pred používaním probiotík u predčasne narodených detí po úmrtí jedného z nich v roku 2023. Nie je isté, či *B. infantis* v probiotiku spôsobil smrť dieťaťa. Napriek tomu, stovky tisíc ľudí ich používajú každý deň bez akýchkoľvek prípadov infekcie. Pre tehotné a dojčiace ženy existuje pravdepodobne žiadne riziko a veľa potenciálnych výhod užívania probiotík s *Bifidobacterium*, ktoré by pomohli preniesť organizmy na ich deti.