Nedostatok vody zvyšuje hladinu stresového hormónu kortizolu, odhaďuje štúdia
Výskumníci zistili, že ľudia, ktorí pravidelne pijú málo vody, reagujú na stresové situácie oveľa silnejšou produkciou kortizolu v porovnaní s tými, ktorí sú dostatočne hydratovaní.

Nová štúdia preukázala, že nedostatočný príjem tekutín môže výrazne zvýšiť hladinu kortizolu, hlavného stresového hormónu, čím sa zvyšuje riziko závažných zdravotných problémov.
Bežné rady hovoria o pití dostatočného množstva vody pre energiu, kontrolu chuti do jedla a čistejšiu pleť. Vedci však teraz zistili, že hydratácia zohráva oveľa dôležitejšiu úlohu v regulácii stresu. Vplýva na hormonálnu reakciu tela, pomáha udržiavať kortizol pod kontrolou a znižuje riziko vážnych ochorení. Ide o prvú štúdiu, ktorá preukázala vplyv príjmu tekutín na kortizolovú reaktivitu pri strese.
Vedci z Liverpool John Moores University (LJMU) skúmali, či voda ovplyvňuje hladinu stresových hormónov. Zistili, že u dospelých, ktorí bežne pijú menej tekutín, sa pri stresových situáciách prejavuje oveľa silnejšia reakcia kortizolu ako u tých, ktorí pijú dostatočne – a to aj napriek porovnateľnej srdcovej frekvencii a pocitom úzkosti.
„Kortizol je hlavný stresový hormón a prehnaná reaktivita kortizolu na stres je spojená so zvýšeným rizikom srdcových chorôb, cukrovky a depresie,“ povedal vedúci výskumník profesor Neil Walsh, fyziológ z LJMU.
Komentár redakcie: Táto štúdia poukazuje na dôležitosť hydratácie pre celkové zdravie a schopnosť zvládať stres. Aj keď sú potrebné ďalšie výskumy, zistenia naznačujú, že dostatočný príjem vody môže byť jednoduchý a účinný spôsob, ako znížiť hladinu stresového hormónu kortizolu.
Výskumníci analyzovali dáta zo zdravotnej databázy vo Veľkej Británii a vybrali 32 zdravých mužov a žien vo veku 18 – 35 rokov, ktorí patrili buď do najnižšieho alebo najvyššieho kvartilu príjmu tekutín. Skupina s nízkym príjmom tekutín pila priemerne 1,3 litra denne, zatiaľ čo skupina s vysokým príjmom tekutín mala priemerný príjem 4,4 litra denne. Dôležité je, že obe skupiny boli porovnateľné z hľadiska veku, pohlavia, kvality spánku, úrovne úzkosti a ďalších faktorov, ktoré ovplyvňujú reakciu na stres.
Po týždni sledovania obvyklého príjmu tekutín pomocou inteligentných fliaš a denníkov sa dobrovoľníci vrátili do laboratória, aby sa zúčastnili testu Trier Social Stress Test, ktorý simuluje stresujúci pracovný pohovor. Počas neho účastníci prednášali a riešili matematické úlohy pred pozorovateľmi. Test je navrhnutý tak, aby vyvolal relatívne jednotnú reakciu na stres, čo vedcom umožňuje merať psychologické a biologické reakcie kontrolovaným spôsobom.
Vedci tiež merali farbu a osmolalitu moču (koncentráciu vody) a hladinu plazmatického kopeptínu, stabilného vedľajšieho produktu hormónu vazopresínu. Vazopresín pomáha zadržiavať vodu v tele, ale zároveň stimuluje uvoľňovanie adrenokortikotropného hormónu (ACTH), ktorý spúšťa uvoľňovanie kortizolu.
Kortizol, známy ako „stresový hormón“, je vylučovaný nadobličkami ako súčasť reakcie tela „bojuj alebo uteč“. Hoci je mierny a krátkodobý nárast hormónu zdravý a potenciálne životne dôležitý, prehnané alebo chronické uvoľňovanie kortizolu je spojené s prírastkom hmotnosti, cukrovkou, kardiovaskulárnymi ochoreniami a oslabeným imunitným systémom.
Výskumníci očakávali, že skupina s nízkym príjmom tekutín bude vykazovať známky horšej hydratácie – tmavší moč, koncentrovanejší moč a vyššie hladiny kopeptínu. Avšak najvýraznejší výsledok sa objavil po stresovom teste.
Obe skupiny uviedli, že sa cítili rovnako úzkostlivo a zaznamenali podobné zvýšenie srdcovej frekvencie počas simulovaného pohovoru. Avšak ich reakcie kortizolu sa výrazne líšili. V skupine s vysokým príjmom tekutín zostali hladiny kortizolu normálne, zatiaľ čo u tých, ktorí nepili dostatok vody, hladiny kortizolu prudko stúpli a zostali výrazne zvýšené po dobu 30 minút po teste.
Účastníci, ktorí pili menej vody, mali o 55 % (1,55-krát) viac kortizolu v slinách ako tí, ktorí konzumovali dostatok vody. V skupine s nízkym príjmom tekutín sa hladina kortizolu zvýšila priemerne o 6,2 nanomólov na liter, v porovnaní so 4,0 nmol/L v skupine s vysokým príjmom.
Výsledky naznačujú, že ak pravidelne neprijímate dostatok vody, váš stresový systém môže byť nastavený na prehnané reakcie. Chronické zvýšenie kortizolu môže prispieť k rozvoju obezity, cukrovky alebo kardiovaskulárnych ochorení. Podobne je nízky príjem vody spojený s vyšším rizikom vzniku týchto ochorení.
Hormonálna dráha spájajúca hydratáciu s kortizolom nie je priama. Keď ste dehydrovaní, vaše telo uvoľňuje viac vazopresínu, aby pomohlo obličkám zadržiavať vodu. Avšak vazopresín tiež stimuluje hypofýzu k uvoľňovaniu ACTH, ktorý spúšťa vylučovanie kortizolu nadobličkami. Ak ste dlhodobo dehydrovaní, váš vazopresínový systém je aktívnejší, čo zvyšuje vašu hormonálnu reakciu na stres.
Takže, koľko vody by ste mali piť, aby ste udržali svoje stresové hormóny pod kontrolou? Národné akadémie vied, inžinierstva a medicíny odporúčajú pre dospelých v USA 3,7 litra (približne 15,5 šálok) denne pre mužov a 2,7 litra (11,5 šálok) pre ženy. Je to viac ako odporúčaný denný príjem vody v Európe (2,5 litra pre mužov, 2,0 litra pre ženy) a vo Veľkej Británii (6-8 pohárov).
Prirodzene, faktory ako klíma, vek, úroveň fyzickej aktivity a ďalšie zdravotné stavy ovplyvňujú tieto údaje, slúžia však ako všeobecný návod. Hoci výskum prvýkrát ukazuje skutočný vplyv príjmu vody na stresové hormóny, vedci tiež zdôraznili, že dostatočný príjem vody každý deň vás môže lepšie vybaviť na zvládanie každodenných výziev.
Je dôležité poznamenať, že štúdia priamo netestovala, či zvýšenie príjmu vody upokojuje stresové hormóny. Ďalší výskum, ako sú randomizované štúdie, nám pomôže lepšie pochopiť toto spojenie voda-hormóny a či zmena hydratačných návykov môže znížiť chronickú reaktivitu kortizolu.