Nedôvera v vedu? Pre menšiny má svoje opodstatnenie, naznačuje výskum

Nová štúdia odhaľuje, že Afroameričania, ženy, obyvatelia vidieka a ľudia s nižším vzdelaním prejavujú nižšiu dôveru voči vedcom. Súčasne sú aj menej zastúpení vo vedeckých odboroch. Podľa výskumníkov to nie je náhoda.

Počas pandémie COVID-19 sa v USA rozprúdila diskusia o dôvere verejnosti voči vedcom a zdravotníckym pracovníkom. Avšak pre niektoré komunity je nedôvera dlhodobým javom. David Lazer, profesor politológie a informatiky na Northeastern University, poukazuje na to, že už viac ako 50 rokov vykazujú podreprezentované skupiny v USA, vrátane Afroameričanov a žien, nižšiu mieru dôvery voči vedcom. Táto priepasť môže mať fatálne následky, ak znižuje ochotu ľudí vyhľadávať informácie z overených zdrojov.

"Systematické rozdiely v dôvere majú reálne dopady. Vo všeobecnosti platí, že dôvera vo vedecké inštitúcie prináša benefity," hovorí Lazer. "Občas sme sa síce mýlili, no v zásade je očkovanie prospešné a má celý rad pozitívnych dôsledkov."

Lazer a jeho spolupracovníci v novej štúdii navrhujú možné vysvetlenie tohto javu: diverzita, alebo skôr jej nedostatok. Respondentov sa pýtali, či by dôverovali radám vedcov, ktorí sa im podobajú v rôznych aspektoch – od rasy a pohlavia až po vzdelanie a náboženstvo. Zistili, že ľudia z podreprezentovaných skupín prejavujú vyššiu dôveru k vedcom, ktorí sú im podobní.

Komentár redakcie: Výskum zdôrazňuje dôležitosť diverzity vo vedeckých odboroch. Zvýšením zastúpenia rôznych skupín obyvateľstva by sa mohla posilniť dôvera verejnosti vo vedu a vedecké poznatky, čo má kľúčový význam pre riešenie globálnych výziev, ako sú pandémie a klimatické zmeny.

"Ak je vedkyňa žena, zvyšuje to dôveru u žien, no u mužov to nemá žiadny vplyv," vysvetľuje Lazer. Problém spočíva v nízkom zastúpení vedcov z týchto demografických skupín.

Medzi skupiny s nižšou mierou dôvery voči vedeckým inštitúciám patria Afroameričania, ženy, obyvatelia vidieka a ľudia s nižším socioekonomickým statusom, ktorý je spojený s nižším príjmom a vzdelaním. Všetky tieto skupiny sú zároveň výrazne podreprezentované vo vedeckých odboroch. Podľa údajov z roku 2020 tvoria muži 50 % populácie USA, belosi 59 % a obyvatelia mestských oblastí 80 %. V STEM odboroch (veda, technológie, inžinierstvo a matematika) je však len 18 % žien a Afroameričania a Hispánci tvoria iba 8 % a 15 % pracovnej sily.

Navyše, nedôvera niektorých skupín voči vedeckému výskumu je podľa Lazera "opodstatnená". Známa štúdia syfilisu v Tuskegee, ktorú realizovala United States Public Health Service v rokoch 1932 až 1972, sledovala priebeh syfilisu u takmer 400 Afroameričanov, ktorým nebola poskytnutá liečba ani po zavedení penicilínu. Následkom toho zomrelo najmenej 28 a možno až 100 mužov.

Miera dôvery voči vedeckým inštitúciám má významný dopad na správanie ľudí, čo sa preukázalo počas pandémie COVID-19. "Ľudia s nižšou dôverou sa nechali menej očkovať," hovorí Lazer. "Ak to dáme dokopy, ukazuje sa, že dôvera ovplyvnila rozhodnutia, ktoré u ľudí s vysokou dôverou znížili pravdepodobnosť úmrtia, zatiaľ čo u ľudí s nižšou dôverou ju zvýšili."

Podľa Lazera a jeho tímu vytvára priepasť medzi prínosnou prácou vedcov a tým, kto ju reálne vykonáva, pocit, že veda je sociálne vzdialená od života bežných ľudí. "Ak dokážeme zmenšiť túto sociálnu vzdialenosť, bude to mať pozitívny vplyv na dôveru a pravdepodobne aj na dôveryhodnosť," dodáva Lazer. "Myslím si, že veda, ktorá je lepšie prepojená so spoločnosťou, bude lepšia, pretože bude zohľadňovať širší okruh záujmov."