Nemecká krajná pravica určuje agendu, tvrdí štúdia: Protivníci nevedomky zosilňujú jej myšlienky
Analýza ukázala, že reakcie hlavných strán na témy ako migrácia vedú k posilneniu pozícií krajnej pravice.
Nemeckí vedci zistili, že bežné politické strany čoraz viac umožňujú krajnej pravici udávať smer debaty. Tento nedostatok, podľa nich, neúmyselne pomáha legitimizovať a šíriť radikálne myšlienky.
Výskum, publikovaný v European Journal of Political Research, analyzoval viac ako 520 000 článkov zo šiestich nemeckých novín za obdobie vyše dvoch desaťročí. Vedci so sídlom v Berlíne zistili, že s presunom krajnej pravice od okrajových tém koncom 90. rokov k otázkam ako integrácia a migrácia, hlavné strany prispôsobovali svoju komunikáciu, čím neúmyselne posilňovali šírenie týchto myšlienok a dávali voličom signál o ich legitimite.
Tento vývoj má zásadný vplyv na demokraciu, zdôrazňuje Teresa Völker, politická sociologička z Berlínskeho centra pre sociálne vedy a spoluautorka štúdie. "Politická komunikácia hlavných strán zohráva kľúčovú úlohu v úspechu krajnej pravice vo voľbách," uviedla. "Tento faktor sa doteraz podceňoval." Dokonca aj kritika krajnej pravice zo strany mainstreamu má tento efekt: "Stále im venujete pozornosť," vysvetľuje Völker. "Žijeme v boji o pozornosť, a tá je kľúčová. Ten, kto udáva agendu, ovplyvňuje, čo si voliči myslia a koho volia."
Hoci sa výskum zameral na Nemecko, tento efekt normalizácie sa pravdepodobne týka aj ďalších európskych krajín, dodáva Daniel Saldivia Gonzatti, ďalší spoluautor štúdie. "Často to vidieť v nemeckých a britských médiách," hovorí. "Krajná pravica niečo povie a týždeň o tom všetci hovoria. Všetci sú šokovaní, ale je to v titulkoch. Aj keď sa tomu bránite, opakujete to."
Komentár redakcie: Štúdia upozorňuje na dôležitosť vlastnej politickej identity a diskurzu, aby mainstreamové strany nepodliehali vplyvu krajnej pravice a nestrácali voličov. Výskumníci zdôrazňujú potrebu, aby si strany vytvárali vlastné politiky a nepreberali slepo agendu radikálnych hnutí.
V niektorých prípadoch politici dokonca pritvrdili svoju rétoriku, aby sa priblížili krajnej pravici. Olaf Scholz, nemecký kancelár a líder SPD, v roku 2023 vyhlásil, že je čas "vo veľkom deportovať tých, ktorí nemajú právo zostať v Nemecku" a vyzval na "častejšie a rýchlejšie" deportácie.
Podobné príklady možno nájsť po celej Európe, kde politici od Veľkej Británie po Francúzsko preberajú jazyk krajnej pravice, najmä v otázkach migrácie, čím vytvárajú ozvenu, ktorá by bola pred desiatimi rokmi nemysliteľná.
Kľúčová otázka je, kto udáva tón a určuje tému, hovorí Saldivia Gonzatti. "Ak ste umiernená strana a hovoríte o takzvaných kultúrnych otázkach – migrácii, integrácii – spôsobom, ktorý diktuje rytmus krajnej pravice, to je jadro určovania agendy."
Niektoré politické strany idú ešte ďalej a snažia sa kopírovať tvrdú líniu krajnej pravice, hoci výskumy naznačujú, že to voličov skôr motivuje voliť priamo krajnú pravicu.
Rozsah zozbieraných dát odhalil, že vplyv krajne pravicových strán sa postupne zvyšoval, hovorí Völker. "Vnímanie verejnosti sa nemení zo dňa na deň. Ale ak počujete negatívne rámcovanie migrácie každý druhý týždeň, a šíria ho nielen krajne pravicové strany, ale napríklad aj sociálni demokrati, potom sa tento naratív šíri ďalej."
