Nemecké stíhačky zasahovali nad Baltom: Ruské lietadlo ignorovalo výzvy na kontakt
Napätie medzi NATO a Ruskom stúpa, pričom Európa obviňuje Moskvu z úmyselných provokácií. Estónsko žiada konzultácie v rámci NATO a žiada medzinárodnú reakciu na aktivity Ruska. Medzitým Moskva obviňuje Západ z podnecovania vojny.
Nemecké stíhačky Eurofighter boli v nedeľu vyslané k Baltickému moru, aby zachytili ruské vojenské lietadlo. Estónsko zároveň zvolalo mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN kvôli narušeniu svojho vzdušného priestoru.
Nemecké vzdušné sily uviedli, že ruské prieskumné lietadlo Il-20M vyplo transpondéry a nereagovalo na pokusy o nadviazanie kontaktu. Stíhačky Eurofighter vzlietli zo základne Rostock-Laage, aby lietadlo zachytili v medzinárodnom vzdušnom priestore.
Po sérii incidentov, ktoré európske vlády označujú za zámerné provokácie Kremľa, narastá napätie medzi NATO a Ruskom. Tri ruské stíhačky MiG-31 v piatok narušili estónsky vzdušný priestor v Fínskom zálive, čo Moskva popiera.
Estónsko odsúdilo „drzé“ správanie Kremľa a zvolalo mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN, prvýkrát za 34 rokov svojho členstva v OSN. Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna vyhlásil, že narušenie je „súčasťou rozsiahlejšieho vzorca eskalácie zo strany Ruska, regionálne i globálne“, vrátane narušenia vzdušného priestoru Poľska a Rumunska. „Toto správanie si vyžaduje medzinárodnú reakciu,“ dodal.
Komentár redakcie: Mnohí komentujúci na sociálnych sieťach vyjadrujú znepokojenie nad eskaláciou napätia a obávajú sa možného konfliktu. Niektorí navrhujú ráznejšiu reakciu voči ruským aktivitám, iní varujú pred prehnanými reakciami a možnou ruskou propagandou.
Tallinn, silný podporovateľ Ukrajiny, požiadal o konzultácie podľa článku 4 NATO, ktorý umožňuje členom stretnúť sa so spojencami, ak je ohrozená ich bezpečnosť. Poľský minister zahraničných vecí Radek Sikorski minulý týždeň uviedol, že Moskva testuje reakcie NATO „postupnými“ nepriateľskými krokmi, ktoré zatiaľ nevedú k rozsiahlemu konfliktu. Jeho vyjadrenia zazneli na bezpečnostnej konferencii v Kyjeve po tom, čo na poľskom území pristálo 19 ruských dronov.
Podľa agentúry Bloomberg, s odvolaním sa na zdroje z Kremľa, Vladimir Putin dospel k záveru, že USA pravdepodobne nepodniknú zásadné kroky na posilnenie ukrajinskej obrany po jeho augustovom summite s Donaldom Trumpom na Aljaške. Rusko plánuje zintenzívniť útoky s cieľom prinútiť Kyjev ku kapitulácii, uviedla agentúra.
Estonian Minister obrany Hanno Pevkur uviedol, že cieľom ruských akcií je odvrátiť pozornosť Západu od Ukrajiny. Lotyšský prezident Edgars Rinkēvičs na Facebooku uviedol, že existuje riziko „vážneho konfliktu“, ak Rusko bude v nadchádzajúcich týždňoch pokračovať v provokáciách voči NATO. Český prezident Petr Pavel vyzval NATO, aby rozhodne reagovalo na ruskú agresiu a zostalo jednotné.
Rusko medzitým obvinilo Spojené kráľovstvo z toho, že je jedným z lídrov „vojnového tábora“. Kremeľský hovorca Dmitrij Peskov uviedol, že západné pokusy o nátlak na Rusko nebudú fungovať a nepomôžu úsiliu o ukončenie vojny na Ukrajine. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred svojou cestou do OSN uviedol, že je pripravený rokovať s Putinom alebo sa s ním stretnúť spoločne s Trumpom. Rusko tvrdí, že k tomu môže dôjsť, až keď sa vyriešia „hlavné príčiny“ vojny, čo znamená kapituláciu Ukrajiny.
