Nepriateľský sexizmus spojený s negatívnym postojom k dojčeniu na verejnosti, ukazuje štúdia

Nová štúdia odhaľuje, že negatívny postoj k dojčeniu na verejnosti silne súvisí so sexistickými presvedčeniami, najmä s nepriateľským sexizmom. Dokonca aj benevolentný sexizmus má slabú spojitosť s nesúhlasom.

Dojčenie na verejnosti vyvoláva vášnivé debaty aj v krajinách, ktoré sa snažia o rodovú rovnosť a podporu zdravia rodiny. Mnohí dojčenie považujú za prirodzenú súčasť materstva, no matky často prežívajú nepríjemné pocity a obavy z negatívnych reakcií okolia. Tento spoločenský tlak môže viesť k predčasnému ukončeniu dojčenia alebo k celkovej neochote dojčiť.

Autori novej štúdie sa zamerali na skúmanie vplyvu sexistických postojov na podporu dojčenia v rôznych kontextoch, pričom si vybrali Nemecko ako príklad. Napriek pokroku v rodovej rovnosti, dojčenie na verejnosti zostáva spornou témou. Predchádzajúce prieskumy naznačujú, že Nemci dojčenie vo všeobecnosti podporujú, ale majú zmiešané pocity ohľadom jeho vhodnosti v konkrétnych situáciách.

Predošlé štúdie skúmali vplyv sexistických presvedčení na dojčenie, avšak väčšina z nich bola realizovaná v USA s malými nereprezentatívnymi vzorkami. Aktuálna štúdia sa snažila zopakovať a rozšíriť tieto zistenia pomocou reprezentatívnych dát z Nemecka. Umožnilo to otestovať platnosť zistení naprieč rôznymi vekovými skupinami, politickými názormi a sociálnym zázemím.

Komentár redakcie: Výsledky štúdie poukazujú na dôležitosť riešenia skrytých foriem sexizmu a rodových stereotypov s cieľom vytvoriť podpornejšie prostredie pre dojčiace matky. Verejná diskusia na túto tému je potrebná pre zmenu postojov a podporu prirodzeného materstva.

"Osobne ma táto téma zaujíma, pretože som si všimol, že ženy sa stále cítia nepríjemne pri dojčení na verejnosti a občas sa stretávajú s nesúhlasom. Zaujímalo nás, odkiaľ táto negatívna reakcia pochádza. Hoci už na túto tému existujú kvalitné štúdie, boli založené na nereprezentatívnych vzorkách alebo priamo neporovnávali dojčenie na verejnosti s dojčením v súkromí," povedal autor štúdie Alexander Jedinger z Leibnizovho inštitútu pre sociálne vedy.

Štúdia analyzovala dáta od 4143 účastníkov získané v období november 2022 až január 2023 v rámci GESIS Panel, čo je rozsiahly prieskum medzi dospelými obyvateľmi Nemecka. Vzorka bola vyvážená z hľadiska pohlavia a veku a bola vážená tak, aby odrážala širšiu nemeckú populáciu.

Účastníci vyplnili dotazníky zamerané na hodnotenie ich postojov k dojčeniu, ktoré zahŕňali všeobecný súhlas s dojčením na verejnosti, akceptáciu dojčenia na špecifických miestach (napr. doma, v kaviarňach, v hromadnej doprave) a emocionálne reakcie na videnie ženy dojčiacej na verejnom priestranstve, napríklad v reštaurácii.

Na posúdenie sexistických presvedčení bola použitá overená škála ambivalentného sexizmu, ktorá pozostávala z 12 položiek. Šesť položiek meralo nepriateľský sexizmus (napr. „Ženy sa snažia získať moc kontrolou nad mužmi“) a šesť meralo benevolentný sexizmus (napr. „Ženy by mali byť mužmi opatrované a chránené“). Účastníci hodnotili každé tvrdenie na šesťbodovej škále od „úplne nesúhlasím“ po „úplne súhlasím“.

Na izolovanie vplyvu sexizmu, výskumníci kontrolovali aj premenné, ktoré by mohli ovplyvniť postoje k dojčeniu, ako vek, pohlavie, vzdelanie, počet detí, politická orientácia, náboženský význam a predchádzajúce skúsenosti s dojčením.

Na sedembodovej škále, priemerný postoj k dojčeniu v súkromí dosiahol hodnotu 6.77, čo odráža silný súhlas. Naproti tomu, dojčenie na verejných priestranstvách, ako sú parky alebo reštaurácie, získalo priemerné skóre 4.74, čo naznačuje miernejšie prijatie.

Účastníci s vyšším skóre v nepriateľskom sexizme boli menej podporní dojčenia na verejnosti. Tento vzorec platil pre všetky merania, vrátane všeobecného súhlasu, akceptácie v rôznych verejných prostrediach a emocionálnych reakcií.

"Dobrou správou je, že väčšina ľudí v Nemecku vníma dojčenie na verejnosti aj v súkromí veľmi pozitívne," povedal Jedinger pre PsyPost. „Naše výsledky naznačujú, že ľudia odsudzujú dojčenie na verejnosti, pretože sú nepriateľskí voči ženám, ktoré sa neriadia tradičnými rodovými rolami. Domnievame sa, že je dôležité riešiť do očí bijúce formy sexizmu a rodové stereotypy v intervenciách na podporu dojčenia. Zníži sa tým stigma a vytvorí sa podpornejšie prostredie pre dojčiace matky.“

Vzťah medzi nepriateľským sexizmom a dojčením v súkromí bol slabší a štatisticky nevýznamný. To naznačuje, že ľudia s týmto presvedčením sú obzvlášť proti verejným prejavom materinského správania.

Na rozdiel od očakávaní výskumníkov, benevolentný sexizmus nepredikoval viac podporné postoje k dojčeniu v súkromí. Naopak, ľudia s vyšším skóre v benevolentnom sexizme mali o niečo menšiu pravdepodobnosť, že budú súhlasiť s dojčením bez ohľadu na to, či sa deje na verejnosti alebo v súkromí. Hoci boli tieto efekty v niektorých modeloch štatisticky významné, veľkosť efektu bola malá – vysvetľovala menej ako pol percenta rozptylu v postojoch.

"Boli sme prekvapení, že benevolentný sexizmus nebol silne spojený s akceptáciou dojčenia v súkromí a na verejnosti," povedal Jedinger. "Keď boli ľudia konfrontovaní s rôznymi scenármi, v ktorých bolo dojčenie možné, benevolentní sexisti prejavili odmietnutie dojčenia na verejnosti a mali tendenciu odmietať aj dojčenie v súkromí."

"To je odlišné od zistení iných štúdií, ktoré uvádzali, že ľudia s benevolentným sexizmom vnímajú dojčenie v súkromí pozitívnejšie, pretože sa zhoduje s tradičnými predstavami o rodových úlohách. Navyše, postoj človeka k dojčeniu nezávisí od toho, či je muž alebo žena. Ak má niekto sexistické presvedčenia, ovplyvní to jeho postoj k dojčeniu. To je v rozpore s našimi predchádzajúcimi domnienkami, že muži vnímajú dojčenie negatívnejšie v závislosti od ich sexistických presvedčení."

Výskumníci tiež nenašli dôkazy o tom, že by pohlavie moderovalo tieto asociácie. Muži a ženy, ktorí súhlasili s nepriateľskými sexistickými presvedčeniami, mali rovnakú pravdepodobnosť, že budú proti dojčeniu na verejnosti. Podobne, benevolentný sexizmus nemal žiadne významne odlišné účinky pre mužov verzus ženy. To spochybňuje myšlienku, že sexizmus ovplyvňuje mužov a ženy zásadne odlišným spôsobom pri hodnotení dojčenia.

Výskumníci naznačujú, že hoci sa benevolentný sexizmus môže javiť ako podporný tradičných materinských rolí, v praxi sa nezdá, že by poskytoval veľkú ochranu pred stigmatizáciou dojčenia. Namiesto toho, obe formy sexizmu môžu prispieť k sociálnemu prostrediu, kde sa dojčiace matky – najmä na verejnosti – cítia posudzované alebo nevítané.

Hoci štúdia poskytuje dôkazy o úlohe sexizmu pri formovaní postojov k dojčeniu, má určité obmedzenia. Po prvé, keďže sa spoliehala na dáta založené na sebahodnotení, účastníci mohli odpovedať spôsobom, ktorý je spoločensky žiaducejší, najmä v citlivých témach, ako je sexizmus a rodičovstvo. Hoci bol prieskum anonymný, niektorí účastníci mohli zľahčovať svoje nepohodlie s dojčením na verejnosti alebo svoj súhlas so sexistickými presvedčeniami.

Po druhé, dizajn štúdie neumožňuje vyvodzovať závery o príčinných súvislostiach. Hoci výskumníci našli konzistentné spojenia medzi nepriateľským sexizmom a nesúhlasom s dojčením, nemôžu povedať, či sexistické presvedčenia priamo spôsobujú negatívne postoje, alebo či sú obe ovplyvnené tretím faktorom, ako je kultúrne zázemie alebo osobná skúsenosť.

Budúce štúdie by mohli použiť experimentálne metódy na skúmanie toho, ako sexistické presvedčenia interagujú so špecifickými kontextami, ako je vnímaná sexualizácia ženského tela alebo obavy o skromnosť. Napríklad, ukázanie účastníkom obrázkov dojčenia v rôznych prostrediach by mohlo pomôcť odhaliť psychologické mechanizmy, ktoré vedú k nesúhlasu.

Pomocný by bol aj medzikultúrny výskum. Hoci Nemecko zdieľa mnoho kultúrnych podobností s inými západnými krajinami, právne a sociálne normy týkajúce sa dojčenia sa môžu v jednotlivých krajinách výrazne líšiť. Porovnanie reakcií v krajinách s viac alebo menej podpornými politikami by mohlo pomôcť identifikovať úlohu inštitucionálneho kontextu pri moderovaní účinkov sexizmu.

Štúdia "Ambivalentný sexizmus a odpor voči dojčeniu na verejnosti" bola publikovaná autormi Alexander Jedinger a Miriam Feldhausen.