Nerovnaká odolnosť: Socioekonomické rozdiely v duševnom zdraví počas pandémie COVID-19 v Japonsku
Výskum analyzoval dáta z dvoch panelových štúdií realizovaných v rokoch 2020 a 2021, zameraných na vplyv pandémie na psychickú pohodu Japoncov vo veku 25 až 64 rokov.
Nová štúdia z Japonska odhaľuje, ako pandémia COVID-19 prehĺbila nerovnosti v duševnom zdraví, pričom socioekonomické faktory a sociálny kapitál zohrávali kľúčovú úlohu.
Štúdia Stratifikácia a sociálna psychológia (SSP) použila online dotazníky v štyroch vlnách počas prvého (2020) a druhého (2021) roku pandémie. Respondenti boli vyberaní online s ohľadom na vek, pohlavie a regionálne zastúpenie. V prvej vlne v júni 2020 (N = 3,486) sa zisťoval stav po zavedení prvého celoštátneho núdzového stavu. Následné vlny prebehli v septembri a decembri 2020 a v marci 2021. Pre analýzu zotavenia sa duševného zdravia bol použitý prieskum od marca 2021 do marca 2022 s podobnou štruktúrou. Duševné zdravie sa meralo pomocou škály K-6, ktorá hodnotila pocity nervozity, beznádeje a bezcennosti za posledných 30 dní. Okrem toho sa sledovali demografické a socioekonomické ukazovatele, ako vek, pohlavie, stav, vzdelanie, zamestnanie a príjem domácnosti. V roku 2020 sa analyzovali zmeny v príjmoch domácností a zamestnaní. Ukazovatele sociálneho kapitálu zahŕňali frekvenciu osobnej a online komunikácie, vnímanú sociálnu podporu a dôveru vo vládu a ľudí. Analýza dát prebiehala pomocou hierarchických regresných modelov a modelov s fixnými efektmi, ktoré umožnili sledovať zmeny v duševnom zdraví v závislosti od zmien ekonomickej situácie a sociálneho kapitálu.
Komentár redakcie: Výsledky štúdie poukazujú na to, že socioekonomické faktory výrazne ovplyvňovali priebeh duševného zdravia počas pandémie. Strata zamestnania a ekonomická neistota sa prejavili v horšom psychickom stave. Naopak, silné sociálne väzby a dôvera vo vládu mali pozitívny vplyv na odolnosť voči psychickým problémom. Obmedzenia osobného kontaktu viedli k presunu komunikácie do online priestoru, čo však nemuselo plne nahradiť osobný kontakt. Štúdia zdôrazňuje potrebu zohľadňovať socioekonomické nerovnosti pri tvorbe stratégií na podporu duševného zdravia počas krízových situácií.
