Nevera v rodine a vzťahy: Nová štúdia odhaľuje vplyv detstva na partnerskú vernosť
Výskumníci zistili, že história nevery v rodine, osobný štýl citovej väzby a spokojnosť vo vzťahu hrajú kľúčovú úlohu pri formovaní postojov k nevere.
Nová štúdia odhaľuje, že sklony k nevere u mladých dospelých môžu byť ovplyvnené rodinnou históriou, štýlom citovej väzby a kvalitou partnerského vzťahu. Zistenia publikované v The Family Journal: Counseling and Therapy for Couples and Families prinášajú nový pohľad na komplexnú problematiku nevery.
Štúdia realizovaná psychologičkou Esrou Selalmaz a docentkou psychológie Gizem Erdem z Koç University v tureckom Istanbule sa zamerala na identifikáciu prediktorov nevery u mladých dospelých. Výskumníčky sa snažili vytvoriť komplexnejší obraz, ktorý by zohľadňoval nielen štýl citovej väzby, ale aj skúsenosti z pôvodnej rodiny a spokojnosť v súčasnom vzťahu.
"Chceli sme pochopiť, ako vplýva nevera rodičov na život dospelých detí," vysvetľuje Selalmaz. "Existuje množstvo štúdií o jej psychologických dopadoch, ale aj dôkazy, že táto raná skúsenosť môže ovplyvniť romantické vzťahy dospelých detí, vrátane ich postojov, správania a zámerov súvisiacich s neverou."
Erdem dodáva, že nevera je častým problémom, s ktorým páry prichádzajú do terapie. V systémovej terapii sa na ňu pozerá ako na symptóm, ktorý signalizuje hlbší problém vo vzťahu. Štúdia skúmala, či sa nevera prenáša z generácie na generáciu.
Komentár redakcie: Táto štúdia prispieva k hlbšiemu pochopeniu komplexných faktorov, ktoré ovplyvňujú postoje a správanie v partnerských vzťahoch. Upozorňuje na dôležitosť rodinnej histórie a štýlu citovej väzby, no zároveň zdôrazňuje, že kvalitný vzťah založený na dôvere a intimite môže byť účinnou prevenciou nevery. Je však dôležité vnímať tieto zistenia ako korelácie a nie ako predurčenie. Autorky štúdie zdôrazňujú, že každý jedinec má možnosť vedome sa rozhodovať o svojom správaní vo vzťahoch.
Výskumu sa zúčastnilo 280 osôb vo veku 18 až 30 rokov, ktoré boli v dlhodobom vzťahu (minimálne jeden rok), slobodné a bezdetné. Účastníci vyplnili online dotazníky zamerané na demografické údaje, históriu vzťahov, skúsenosti s neverou rodičov a psychologické faktory.
Na meranie psychologických faktorov použili vedkyne škálu Experiences in Close Relationships-Revised Scale, ktorá hodnotí úzkosť a vyhýbanie sa v citových väzbách. Kvalitu vzťahu merala škála Personal Assessment of Intimacy in Relationships Scale, rozdeľujúca intimitu na emocionálnu a sexuálnu. Zámer k nevere bol hodnotený pomocou Intentions towards Infidelity Scale.
Výsledky ukázali, že približne polovica účastníkov mala skúsenosť s neverou rodičov, pričom otcovia boli identifikovaní ako neverní častejšie ako matky. K odhaleniu nevery dochádzalo najčastejšie v období dospievania, okolo 13. roku života. Najsilnejším prediktorom budúcich zámerov k nevere bola osobná skúsenosť s neverou v predchádzajúcom vzťahu. Významným faktorom bola aj rodinná história, pričom účastníci, ktorí vedeli o nevere rodiča, mali vyššie sklony k nevere.
Štýl citovej väzby tiež hral úlohu: vyhýbanie sa v citovej väzbe bolo spojené s vyššími sklonmi k nevere, zatiaľ čo úzkosť v citovej väzbe nebola významne prepojená so zámerom podvádzať. Kvalita súčasného vzťahu pôsobila ako ochranný faktor – vyššia emocionálna a sexuálna intimita boli spojené s nižším zámerom k nevere. Štúdia odhalila aj rozdiely medzi pohlaviami, pričom muži vykazovali vyššie sklony k nevere, no tento rozdiel sa zmenšoval pri zohľadnení ďalších faktorov.
"Naše zistenia naznačujú, že zámery k nevere súvisia s kombináciou osobnej histórie a dynamiky vzťahu, nie s jediným faktorom," hovorí Selalmaz. Erdem zdôrazňuje, že minulé skúsenosti a nevera rodičov neznamenajú automaticky, že k nevere dôjde, ale predstavujú varovný signál. Intimita je kľúčovým prvkom pri budovaní vzťahov založených na dôvere.
