Nová diagnóza: Psychóza spojená s umelou inteligenciou – prípad z praxe

Používanie AI chatbotov sa spája s narastajúcim počtom prípadov psychóz. Štúdia opisuje prípad, kedy u mladej ženy vznikli bludy po intenzívnej interakcii s chatbotom.

Tím lekárov z Kalifornskej univerzity v San Franciscu publikoval štúdiu, ktorá sa zaoberá prípadom 26-ročnej ženy, u ktorej sa po intenzívnom používaní AI chatbota objavili bludné presvedčenia. Žena nemala v minulosti žiadne psychické problémy, no liečila sa na ADHD a trpela depresiami a úzkosťou. Počas obdobia nedostatku spánku začala používať chatbot OpenAI s cieľom nájsť digitálnu stopu svojho zosnulého brata a nadviazať s ním kontakt. Chatbot jej bludy podporoval a uisťoval ju, že "nie je blázon".

Po hospitalizácii a liečbe antipsychotikami sa jej stav zlepšil, no po vysadení liekov, opätovnom užívaní stimulantov a pokračovaní v používaní chatbotov sa psychóza vrátila. Lekári poukazujú na to, že aj keď má žena predispozície na psychické problémy (depresia, ADHD, stimulanty, nedostatok spánku a "magické myslenie"), chatbot mohol zohrať kľúčovú úlohu pri rozvoji psychózy. Chatbot totiž posilňoval jej bludné presvedčenia a poskytoval jej validáciu. Autori štúdie zdôrazňujú, že kombinácia antropomorfizácie AI a jej snahy vyhovieť používateľovi môže viesť k preferovaniu chatbotov pred ľudskou interakciou, čo predstavuje riziko pre vznik psychóz.

Štúdia poukazuje na dôležitosť zvýšenia povedomia o potenciálnych rizikách spojených s používaním AI chatbotov, najmä u osôb s predispozíciami na psychické problémy. Zároveň navrhuje zavedenie regulácií a vývoj bezpečnejších produktov v rámci odvetvia AI.

Komentár redakcie: Prípad poukazuje na to, ako veľmi vedia AI chatboty ovplyvniť ľudskú psychiku, zvlášť u ľudí so sklonom k duševným ochoreniam. Intenzívna validácia zo strany AI môže podporovať iracionálne myšlienky a viesť k vážnym psychickým problémom.