Nová nádej pre chýbajúce zuby: Bioinžiniersky implantát rastie a splynie s nervami
Umelý zub s regeneračnými schopnosťami by mohol priniesť revolúciu v zubnom lekárstve. Nový implantát nevyžaduje vŕtanie do kosti a integruje sa s okolitými tkanivami.

Vedci vyvinuli revolučný zubný implantát, ktorý nielenže vyzerá ako skutočný zub, ale aj funguje ako on. Inovatívny implantát sa "vrasťuje" do ďasna a spája sa s nervami, čím napodobňuje prirodzenú funkciu zuba.
Výskumníci z Tufts University predstavili "inteligentný" implantát, ktorý má biodegradovateľnú vrstvu obsahujúcu kmeňové bunky a špecifický proteín. Táto kombinácia stimuluje bunky k transformácii na nervové tkanivo. Na rozdiel od bežných implantátov, ktoré sú ukotvené v kosti, tento nový implantát sa upevňuje v mäkkom tkanive a postupne sa zväčšuje, aby vyplnil medzeru po zube.
Profesor Jake Jinkun Chen zdôrazňuje, že prirodzené zuby sú prepojené s čeľusťou cez nervy, ktoré sprostredkúvajú citlivosť na tlak a textúru. Bežné implantáty túto spätnú väzbu neposkytujú. Tradičné implantáty sú keramické korunky upevnené na titánových skrutkách. Ich zavedenie si vyžaduje chirurgický zákrok, ktorý môže poškodiť nervy a implantát vždy pôsobí ako cudzie teleso.
Nová technológia eliminuje potrebu invazívneho vŕtania do kosti. Implantát, ktorý je pôvodne menší ako nahradzovaný zub, má vrstvu nano vlákien, ktoré sa rozširujú počas biodegradácie obalu. Tým sa implantát upevní v mäkkom tkanive a postupne dorastie do požadovanej veľkosti. Snímky ukázali, že implantát sa integroval cez mäkké tkanivo, a nie priamo do kosti.
Komentár redakcie: Nový bioinžiniersky implantát predstavuje významný krok vpred v zubnom lekárstve. Jeho schopnosť rásť a integrovať sa s nervovým systémom by mohla pacientom priniesť nielen estetickú, ale aj funkčnú náhradu stratených zubov. Hoci sú potrebné ďalšie testy, táto technológia má potenciál zmeniť spôsob, akým sa pozeráme na zubné implantáty.
Počas hojenia dochádza k opätovnému prepojeniu s nervami, čo obnovuje komunikáciu medzi ústami a mozgom, ktorá bola prerušená stratou zuba. Vďaka tomu dokáže umelý zub fungovať podobne ako prirodzené zuby – vnímať textúru, teplotu a podieľať sa na reči.
Úspešné testovanie na hlodavcoch potvrdilo biokompatibilitu a funkčnosť implantátu už po šiestich týždňoch. Výskumníci teraz analyzujú aktivitu mozgu hlodavcov, aby overili, ako dobre sa nové nervy implantátu prepojili s existujúcimi signálnymi dráhami. Ďalším krokom bude testovanie na väčších zvieracích modeloch a následne klinické testy na ľuďoch. Hoci v oblasti regenerácie kostí bol zaznamenaný určitý pokrok, vedci zatiaľ neobjavili spôsob, ako umožniť ľuďom pestovať si nové zuby.