Nová štúdia: Vnútorná motivácia je kľúčom k úspešnému vzťahu

Ľudia, ktorí hľadajú romantický vzťah z túžby po spojení a intimite, a nie pod tlakom okolia, majú väčšiu šancu partnera nájsť. Tvrdí to nová štúdia publikovaná v časopise Personality and Social Psychology Bulletin.

Romantické vzťahy sú často vnímané ako univerzálny životný cieľ, pričom mnohé teórie predpokladajú, že väčšina ľudí prirodzene túži po láske, sexe a spoločenstve. Nie každý však vstupuje do vzťahov z rovnakých dôvodov, alebo dokonca vôbec. Niektorí cítia tlak zo strany rodiny či spoločnosti, iní sa zas vyhýbajú randeniu, pretože si cenia nezávislosť alebo majú k romantike ambivalentný postoj. Výskumníci z Torontskej univerzity sa v novej štúdii zamerali na pochopenie rôznych motivácií, ktoré ľudí vedú k hľadaniu partnera.

Výskum vychádzal z teórie sebaurčenia, psychologického modelu, ktorý rozlišuje medzi rôznymi typmi motivácie. Motivácia sa pohybuje na škále od vonkajšej a vynútenej až po vnútornú a slobodne zvolenú. Napríklad, niekto môže hľadať vzťah, aby splnil očakávania okolia, vyhol sa pocitom osamelosti, alebo preto, že úprimne túži po romantickom spojení. Teória zahŕňa aj amotiváciu – stav, keď človek necíti žiadnu túžbu alebo nevidí dôvod na nadviazanie vzťahu.

Geoff MacDonald, profesor psychológie na Torontskej univerzite, ktorý štúdiu viedol, vysvetľuje, že výskumníci sa často zameriavajú na evolučné dôvody, prečo ľudia vyhľadávajú vzťahy. Na druhej strane, štúdie o živote singlov sa viac zaoberajú spoločenskými tlakmi a štruktúrami, ktoré motivujú k partnerstvu (napríklad daňové úľavy pre manželov), ako aj ľuďmi, ktorí o romantické vzťahy vôbec nemajú záujem. Cieľom štúdie bolo integrovať tieto dve perspektívy do jedného modelu.

Komentár redakcie: Štúdia poukazuje na to, že spoločenský tlak na randenie, či už od rodičov, priateľov alebo kultúrnych noriem, nezvyšuje pravdepodobnosť nájdenia partnera. To spochybňuje myšlienku, že tlak alebo stigma okolo toho, že je človek single, je účinným motivátorom úspešného vzťahu. Ako v každom výskume, aj tu existujú určité obmedzenia. Väčšina účastníkov boli mladí dospelí žijúci v západných krajinách, takže výsledky nemusia platiť pre starších dospelých alebo ľudí v kultúrach, kde rodina zohráva silnejšiu úlohu v rozhodovaní o vzťahoch.

Na meranie rôznych typov motivácie vytvorili vedci nový dotazník s názvom Autonomous Motivation for Romantic Pursuit Scale (AMRPS). Dotazník obsahuje 24 položiek a hodnotí šesť typov motivácie: vnútornú, identifikovanú, pozitívnu introjektovanú, negatívnu introjektovanú, vonkajšiu a amotiváciu.

Vnútorná motivácia zahŕňa hľadanie vzťahu, pretože je to príjemné alebo emocionálne naplňujúce. Identifikovaná motivácia odráža pocit, že vzťah je v súlade s osobnými hodnotami alebo životnými cieľmi. Pozitívna introjektovaná motivácia je poháňaná túžbou zvýšiť si sebavedomie alebo sa cítiť hrdo na to, že človek je vo vzťahu. Negatívna introjektovaná motivácia je poháňaná túžbou vyhnúť sa negatívnym pocitom, ako je hanba, vina alebo pocit zlyhania z toho, že je človek single. Vonkajšia motivácia pochádza z vonkajšieho tlaku, ako je túžba splniť očakávania okolia alebo sa vyhnúť sociálnej stigme. A napokon, amotivácia odráža nedostatok akéhokoľvek jasného dôvodu alebo túžby nadviazať vzťah.

V prvej časti štúdie vedci zisťovali, ako týchto šesť typov motivácie súvisí s existujúcimi psychologickými črtami a preferenciami. Zúčastnilo sa jej viac ako 1200 slobodných dospelých. Účastníci vyplnili dotazník AMRPS a ďalšie dotazníky, ktoré merali veci ako štýl pripútanosti, sociálne ciele, strach z toho, že budú single, komunálnu silu a túžbu po romantickom vzťahu.

Výsledky ukázali, že ľudia, ktorí dosiahli vysoké skóre v internej a identifikovanej motivácii – tí, ktorí si cenili vzťahy pre osobný význam alebo radosť – mali tendenciu mať bezpečnejší štýl pripútanosti, silnejšie sociálne ciele a väčší záujem o vážne vzťahy. Tí, ktorí dosiahli vysoké skóre v introjektovanej a vonkajšej motivácii, sa s väčšou pravdepodobnosťou báli, že budú single, alebo mali úzkostné vzorce pripútanosti. Amotivácia bola spojená s vyhýbavým štýlom pripútanosti a menším záujmom o vážne romantické angažmán.

V druhej štúdii sledovali vedci viac ako 3000 slobodných dospelých vo veku od 18 do 39 rokov počas šiestich mesiacov. Na začiatku štúdie účastníci vyplnili dotazník AMRPS a uviedli svoje túžby, zámery a spokojnosť so životom. O šesť mesiacov neskôr oznámili, či vstúpili do romantického vzťahu.

Výsledky ukázali, že ľudia s autonómnejšou motiváciou – najmä tí, ktorí dosiahli vysoké skóre v internej alebo identifikovanej motivácii – s výrazne väčšou pravdepodobnosťou nadviazali do obdobia sledovania partnerský vzťah. Naopak, tí, ktorí uviedli vysokú úroveň negatívnej introjektovanej motivácie (napríklad nechceli mať pocit zlyhania), s menšou pravdepodobnosťou našli partnera.

Výskumníci zdôrazňujú, že AMRPS nemá za cieľ posudzovať, či by niekto mal alebo nemal chcieť vzťah. Namiesto toho poskytuje štruktúrovaný spôsob, ako pochopiť rôzne motivácie, ktoré ľudia prinášajú do randenia. Môže pomôcť organizovať budúci výskum romantického správania a objasniť, prečo sa niektorí nezadaní cítia zaseknutí alebo ambivalentní, zatiaľ čo iní aktívne hľadajú spojenie.