Nové zistenie: Ako mozog klame uši – známe slová sa nám zdajú hlasnejšie
Prekvapivé výsledky štúdie ukazujú, že percepcia hlasitosti nie je len o fyzikálnych vlastnostiach zvuku, ale aj o našich skúsenostiach a očakávaniach.
Nový výskum odhaľuje fascinujúci vplyv jazykových znalostí na vnímanie zvuku. Mozog vyhodnocuje známe slová ako hlasnejšie, aj keď objektívne rozdiel v intenzite zvuku neexistuje.
Ľudský mozog je majster v interpretácii sveta okolo nás, často však skresľuje realitu na základe naučených vzorcov. Najnovšia štúdia publikovaná v časopise Journal of Cognition dokazuje, že aj vnímanie hlasitosti podlieha tomuto javu. Vedci zistili, že ľudia vnímajú reálne slová ako hlasnejšie než nezmyselné slovné konštrukcie, a to aj vtedy, keď sú oba zvuky prehrávané pri rovnakej hlasitosti.
Výskumníci sa inšpirovali vizuálnou ilúziou, pri ktorej sa známe slová a písmená zdajú väčšie než neznáme kombinácie. Chceli zistiť, či mozog funguje podobne aj pri spracovaní zvuku. Boris New, profesor kognitívnej psychológie na Université Savoie Mont Blanc, vysvetľuje: "Chceli sme zistiť, či je táto ilúzia špecifická pre čítanie, alebo odráža všeobecnejší kognitívny mechanizmus." Štúdia nadväzuje na bežnú skúsenosť, keď máme tendenciu zvyšovať hlasitosť pri sledovaní filmov v cudzom jazyku. Výskumníci chceli overiť, či má táto skúsenosť reálny základ v percepcii.
V dvoch experimentoch účastníci počúvali páry zvukových klipov – reálne slovo a nezmyselné slovo vytvorené prehodením slabík. Ich úlohou bolo určiť, ktorý zvuk sa im zdal hlasnejší. Výsledky ukázali, že účastníci častejšie označovali reálne slová za hlasnejšie, a to v materinskom aj v cudzom jazyku. Zaujímavé je, že u frankofónnych účastníkov bol tento efekt silnejší v rodnej francúzštine, zatiaľ čo u anglicky hovoriacich účastníkov bola intenzita vnímania podobná v oboch jazykoch. Tento rozdiel vedci pripisujú odlišnej úrovni ovládania druhého jazyka a potenciálnemu narušeniu prirodzenej intonácie pri vytváraní stimulov.
Komentár redakcie: Výsledky štúdie majú implikácie pre rôzne oblasti, od výučby cudzích jazykov až po vývoj slúchadiel s adaptívnou kompenzáciou. Hoci štúdia má určité obmedzenia, ako napríklad použitie syntetických stimulov, otvára dvere ďalšiemu výskumu v oblasti interakcie jazyka a percepčného vnímania. Budúce štúdie by sa mohli zamerať na overenie tohto efektu v iných jazykoch a v reálnych situáciách.
Zistenia štúdie podporujú teórie, že naše znalosti a očakávania ovplyvňujú základné zmyslové vnímanie. "Kľúčové je, že naše mozgy len pasívne neregistrujú zvuky – to, čo poznáme, formuje to, ako ich počujeme," zdôrazňuje New. Táto ilúzia je síce jemná, no odhaľuje dôležitý princíp fungovania mozgu.
